Cesta vyvoleného národa

Národ Izrael sa nerodil pokojne. Rodil sa v napätí, v bojoch, v rozhodnutiach. Zem, ktorú mali nazvať svojím domovom, im nepadla do rúk. Museli o ňu bojovať. Museli do nej dorásť. Mojžiš ich doviedol až na jej prah, ale on sám do nej nevstúpil.

Mali Zákon, ktorý dostali, a otázku: Aký je účel našej existencie?

Odpoveď na túto otázku neleží v Egypte, ani v Kanaáne. Nachádza sa v raji.

Keď človek padol, nezmenila sa len jeho podstata. Zmenil sa smer dejín. Zaznelo slovo o tom, že dôjde k náprave toho, čo sa pokazilo. Príde ten, kto bude mať moc priviesť človeka späť do Božej prítomnosti.

Od tej chvíle sa dejiny nezačali len "odohrávať", začali smerovať.

A Izrael sa stal nositeľom tohto smeru.

Môžeme sledovať tri etapy jedného príbehu:

Éra Adamitov: Rozvoj, sila, poznanie… a zároveň rozpad, strata smeru, kolaps.

Obdobie medzi Noachom a Abrahámom: viera ešte existuje — ale už len individuálne. Drží ju pár ľudí.

Éra Zákona: Vzniká národ. Nie lepší, nie horší ako iné národy. Vybraný niesť zasľúbenie z raja.

Národ, ktorý nechcel byť iný

Izrael prešiel cestou, ktorú by si nevybral:

– otroctvo
– vyslobodenie
– púšť
– stretnutie s Bohom
– Zákon
– Chrám
– vlastná krajina

A napriek tomu, keď prišla možnosť byť vedený priamo Bohom, rozhodol sa byť ako iné národy: chcel kráľa. Chcel systém, ktorý poznal.

Proroci

Keď už Zákon nestačí a Chrám sa stane rutinou, Boh začne hovoriť inak. Nie cez systém, ale cez ľudí: prichádzajú proroci. Kto sú proroci?

Prorok nie je kazateľ, nie je ani veštec. Prorok je človek, ktorý vidí tam, kde druhí nevidia. Vidí odklon od cesty a vidí dôsledky toho odklonu. Vidí smer, ktorý Izrael stráca.

Úloha proroka nebolo byť príjemný. Jeho úlohou bolo udržať smer živý.

Proroci:

– varujú
– opravujú
– búrajú ilúzie
– a hlavne — ukazujú dopredu!

Neukazujú k náprave systému. Ukazujú k osobe.

Smer sa zužuje

Dejiny sa postupne zbiehajú. Z národa na líniu a z línie na jedného. Na konci tejto línie stojí muž na púšti a hovorí vetu: "Pripravte cestu, lebo prichádza ten, na ktorého čakáte."
A tým sa príbeh posúva ďalej, do záverečnej fázy.

_____________________________________________________________________________

A potom… ticho

Slová prorokov zmĺkli. Chrám stál, Zákon existoval a národ žil. Ale chýbala Prítomnosť. Šechina dávno odišla a zostala po nej prázdnota. Národ sa naučil žiť v štruktúre, naučil sa dodržiavať pravidlá, vedel hovoriť o Bohu. Ale spojenie – to zostalo prerušené.

A práve v tomto bode, keď už bolo všetko pripravené — dejiny, jazyk, národ, očakávanie —

sa stalo to, k čomu smerovali celé dejiny: Boh prijal telo a vstúpil do času.