Chrám: miesto, kde je možné stretnutie s Bohom
Ako sa môže človek stretnúť s Bohom - a nezomrieť? To nie je poetická otázka. To je realita, ktorú riešili Izraeliti po odchode z Egypta.
Za nimi bolo otroctvo a pred nimi púšť. A niekde medzi tým bol Boh, ktorý ich vyviedol, ale - väčšina z nich Ho nepoznala.
Problém, ktorý bolo treba vyriešiť
Ich vodca Mojžiš Boha poznal.
Ich
praotec Abrahám Ho poznal.
Ale národ?
Ten stál medzi dvoma svetmi:
svetom presne fungujúceho systému, ktorý opustili
a svetom, ktorého súčasťou bude Boh ich predkov, ale je to svet, do ktorého ešte nevedeli vstúpiť.
A tu vzniká zásadná otázka: ako môže človek, ktorý je oddelený od Zdroja, vstúpiť do Božej prítomnosti bez ohrozenia seba? Bez zničenia seba?
→ Prečo je pre padlého človeka Božia prítomnosť rizikom?
Padlý človek nemôže zotrvať v Božej prítomnosti preto, lebo jeho vnútorný stav nie je kompatibilný s plnosťou života, ktorú Boh predstavuje: Boh = zdroj života, plnosť, integrita; padlý človek = oddelený, nestabilný, entropický systém. Alebo ešte jednoduchšie: je to ako stretnutie dvoch rôznych napätí. To slabšie sa neudrží — rozpadne sa.
Riešenie tohto problému už bolo dávno pripravené: Chrám.
Chrám
Boh nedal Izraelitom filozofiu, aby sa snažili pochopiť Boha. Dal im priestor: Chrám. Nie ako budovu, ale ako rozhranie - miesto, kde sa môže stretnúť:
konečné s nekonečným
človek s Bohom – a pritom to človek prežije.
Mojžiš dostal presné pokyny na stavbu Chrámu. Nie približné ani nie symbolické. Presné.
Pretože k stretnutiu s Bohom môže
dôjsť len pri dodržaní presných pravidiel: stav pokory,
úprimnosti, ochoty.
Izraeliti vytvorili prenosnú svätyňu,
ktorú mohli pri prechode púšťou rozobrať a zase poskladať.
Chrám
bol vytvorený z najlepších materiálov a najlepšími remeselníkmi
s dôrazom na každý detail.
Pretože v prítomnosti Stvoriteľa obstojí len to, čo je rýdze a skutočné; to, čo nesie stopu vedomia.
Tri kroky k stretnutiu
Chrám mal tri časti. Nebolo to z estetických dôvodov. Bolo to zobrazenie procesu.
1. Nádvorie – miesto reality
Tu sa prinášali obete. Nie preto, že Boh potrebuje krv, ale preto, že človek nesie následok oddelenia: smrť.
Krv hovorila jednoduchú vec: smrť prebehla — stretnutie je možné.
Bez tohto kroku sa nedá ísť ďalej.
2. Svätyňa – miesto obnovy
Tu bolo svetlo, chlieb a vôňa kadidla.
Symboly, ktoré hovoria o tom, že človek už nie je opustený:
má zabezpečenie, nemusí v pote tváre získavať chlieb,
má svetlo, ktoré ukazuje smer,
a kadidlo hovorilo o očistení priestoru, v ktorom je možné stretnúť sa.
To, čo bolo stratené po páde, sa tu začína obnovovať.
3. Svätyňa svätých – miesto stretnutia
Ide o najvnútornejší priestor Chrámu. Miesto, kde panovalo:
ticho
presné pravidlá
Prítomnosť.
Tu bola uložená aj Archa zmluvy so Zákonom — znak spojenia medzi Bohom a človekom. Tento priestor bol natoľko cudzí v našom svete, že tam mohol vstúpiť len veľkňaz a len raz ročne.
Moment, ktorý všetko potvrdil
Keď bol Chrám dokončený, došlo k niečomu, čo nebolo možné prehliadnuť: Božia prítomnosť – šechina – naplnila Chrám. Cez deň bol prítomný oblak, v noci oheň. Prítomnosť v Chráme bola tak mocná, že ani Mojžiš tam nemohol vstúpiť.
Čo tým Boh hovorí: "Som tu. Ale nie spôsobom, na aký si zvyknutý."
Chrám nebol len svätyňou na púšti. Bol to modelom toho, akým spôsobom sa môže človek znovu priblížiť k Bohu bez toho, aby pritom zahynul.
O čom hovorí svätyňa?
Človek môže vstúpiť do blízkosti Zdroja jedinou cestou: cez obeť a jediným spôsobom: úprimne.
