Cirkev - nevesta Baránkova

Vznik Cirkvi

V čase po ukrižovaní a odchode Ježiša Krista sa v Judei a v celej Rímskej ríši začali objavovať skupinky jeho nasledovníkov.

Nemali chrámy.
Nemali postavenie.
Nemali moc.

- A predsa vzbudzovali pozornosť svojho okolia.

Stretávali sa potichu, často skoro ráno. Nazývali sa bratmi a sestrami. Hovorili o Ukrižovanom ako o tom, ktorý žije. A žili spôsobom, ktorý sa vymykal pravidlám sveta, v ktorom vyrástli.

Svet ich nedokázal zaradiť.
Ale nedokázal ich ani ignorovať.

Títo ľudia netvorili novú organizácia ani ďalšiu náboženskú skupinu. Reprezentovali nový typ spojenia. Spojenia, ktoré bolo vytvorené transformačnou skúsenosťou — znovuzrodením.

Nespájala ich krv ani spoločenské postavenie. Spájal ich Život, ktorý nimi pretekal.

Tomuto spojeniu dnes hovoríme cirkev.

Organizácia alebo život?

Ježiš Kristus neprišiel zakladať náboženské organizácie. Prišiel otvoriť cestu späť k Životu.

Jeho cirkev je spoločenstvo znovuzrodených ľudí — často roztrúsených po svete, často bez toho, aby o sebe vedeli. Spája ich jeden zdroj: Svätý Duch.

Cirkevné organizácie vznikli neskôr prirodzenou cestou. Ľudia chceli zostať spolu, vytvoriť štruktúru, pomenovať svoju identitu.

Postupne sa však mnohé z týchto spoločenstiev zmenili na systémy moci, kontroly a riadenia.

Napriek tomu živá cirkev nezanikla. Tiahne sa naprieč dejinami.
Väčšinou neviditeľná, často prenasledovaná. Ale stále živá — pretože jej zdrojom je samotný Boh.

V Biblii má toto spoločenstvo ešte jedno meno: Nevesta Baránkova.

Nevesta Baránkova

V knihe Zjavenie je jeden silný obraz:

"Prišla svadba Baránka a jeho nevesta sa pripravila."

Baránok je symbol Ježiša Krista. Kto je jeho nevesta?

V dnešnej kultúre slovo "nevesta" často chápeme veľmi plocho. Biblia ho však používa v oveľa hlbšom zmysle. Nevesta v starovekom svete bola:

• nositeľkou budúceho života

• miestom spojenia dvoch rodov

• osobou, skrze ktorú sa život prenášal do ďalšej generácie

Nevesta je určená na zjednotenie života do jedného celku.

Ak by Kristus hľadal len nasledovníkov alebo spojencov, ľudstvo by zostalo oddelené. Ale obraz nevesty hovorí o niečom inom. Nevesta nie je vedľa ženícha. Nevesta smeruje k jednote:

"Dvaja budú jedno telo."

Nový Adam

V rajskej záhrade Boh otvoril Adamov bok a z jeho tela vytvoril Evu - tento starý obraz má zvláštnu paralelu:

Na kríži bol prebodnutý bok Ježiša Krista. A jeho krv otvorila cestu k tomu, aby sa mohlo zrodiť nové ľudstvo — spoločenstvo tých, ktorí žijú z jeho života.

Kristus je nový Adam. A jeho cirkev nie je náhodný zhluk ľudí. Je to ľudstvo, ktoré vzniká z jeho obete.

Nevesta teda nie je len metafora lásky. 

Je to obraz skutočného zjednotenia života - života Stvoriteľa a života stvorených bytostí.