Pred približne šiestimi tisícročiami sa v dejinách objavila dvojica, ktorá zásadne ovplyvnila smer ľudstva. Adam a Eva boli stvorení ako bytosti spojené so Zdrojom života. Ich existencia mala byť mostom medzi stvoreným svetom a Stvoriteľom.

Keď sa však rozhodli prekročiť hranicu, ktorú im Boh stanovil, spojenie sa prerušilo. Človek nestratil len raj. Stratil zdroj života, istotu identity a vnútorný pokoj.

Ale už v raji zaznela nádej. Boh vyslovil prísľub, že raz príde Ten, kto napraví to, čo sa vtedy zlomilo.

Od tej chvíle dejiny nesmerovali len dopredu.
Smerovali k tomuto momentu.

Proroci Izraela počas stáročí pripomínali, že raz príde Mesiáš – Pomazaný, Záchranca, ktorý obnoví to, čo človek stratil.

Keď sa naplnil čas, proroctvo sa začalo napĺňať.

Dieťa, ktoré presahuje človeka

(kto je Mesiáš)

Prorok Izaiáš o tejto udalosti hovoril približne sedemsto rokov vopred:

"Dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný;
na jeho pleciach spočinie vláda.
Jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh,
Otec večnosti, Knieža pokoja."

Tento opis je prekvapujúci. Hovorí o dieťati – a zároveň o Bohu.

Mesiáš nemal byť len vodcom národa.
Mal byť miestom, kde sa stretne Boh a človek.

Dieťa, ktoré porodila Mária, dostalo meno Ješua – "Pán je spása".

V ňom sa stalo niečo, čo dovtedy v dejinách neexistovalo:

Boh vstúpil do ľudského života.

Kristus – rozhranie reality

(čo znamená jeho existencia)

Apoštol Pavol píše o Kristovi:

"On je obraz neviditeľného Boha…
všetko bolo stvorené skrze neho a pre neho."

Tieto slová ukazujú niečo zásadné. Kristus nie je len učiteľ alebo prorok. Je uzlovým bodom reality. Miesto, kde sa stretáva:

• večné vedomie Boha

• stvorený vesmír

• a človek.

V jazyku dneška by sme mohli povedať:

Kristus je rozhranie medzi nekonečným a konečným.

 Problém človeka

(čo sa stalo pri páde)

Pád človeka nebol len morálnym zlyhaním. Bol to zásah do samotnej štruktúry vedomia.

Človek stratil spojenie so Zdrojom života a centrum jeho vedomia obsadilo ego. Ego, ktoré malo byť len nástrojom rozlišovania, sa stalo vládcom. Od tej chvíle človek rozhoduje o dobrom a zlom podľa seba.

A tým vznikol problém, ktorý človek nedokáže vyriešiť vlastnými silami.

Prečo musel Kristus zomrieť

(zásah do jadra pádu)

Kristus žil v neustálom spojení s Bohom. Na kríži však vstúpil do skúsenosti, ktorú dovtedy nepoznal – do oddelenia. Jeho výkrik:

"Bože môj, prečo si ma opustil?"

nie je slabosť. Je to moment, v ktorom na seba berie skúsenosť padlého človeka.

To, čo Adam zažil nevedome, Kristus prežil vedome.

Kríž nie je len fyzická smrť. Je to zásah do samotného jadra oddelenia medzi Bohom a človekom.

Vzkriesenie – nový typ existencie

Ak by príbeh skončil smrťou, bol by to len tragický koniec. Ale zmysel kríža sa ukazuje až vo vzkriesení. Kristus prešiel:

• oddelením

• smrťou

• a návratom do života.

Tým vznikol nový model existencie.

Apoštol Pavol píše:

"Prvý človek Adam sa stal živou dušou,
posledný Adam duchom, ktorý dáva život."

Vznikol nový vzor bytia:

• kompatibilný s Bohom

• nepodliehajúci smrti

• existujúci v hmote aj za jej hranicou.

Nová možnosť pre človeka

Kristus nepriniesol len nové učenie. Otvoril nový spôsob existencie. Stvoriteľ vstúpil do sveta, ktorý sám vytvoril. A tým otvoril cestu, aby sa človek mohol znovu spojiť so Zdrojom života.

To, čo bolo stratené v raji, sa znovu otvorilo.

Tentoraz však nie len ako miesto. Ale ako nový stav bytia.