Chrám
Izraeliti opustili Egypt. Púšť pred nimi bola nehostinná, nesľubovala lepší zajtrajšok. Ich praotec Abrahám poznal Boha, komunikoval s Ním. Ich vodca Mojžiš tiež poznal Boha – videl Ho a bol v Jeho prítomnosti na vrchu Sinaj. Ale čo zbytok ľudu? Za nimi storočia otroctva v Egypte, pred nimi niekde v neurčitej hmle Zasľúbená krajina. Ale čo TERAZ?
Boh ich nevyviedol z Egypta pre to, aby sa prešli po púšti. Jeho zámer bol v tomto bode histórie jasný – vytvoriť si národ, ktorý sa stane mostom medzi temnotou a svetlom. Bola to vec vyvolenia, nie kvality národa. Boh im to pripomína: "No len k tvojim otcom sa Hospodin vinul s láskou, zamiloval si ich a vyvolil si ich potomstvo, totiž vás, spomedzi všetkých národov". A inde znovu: "Veď ty si svätý ľud Hospodina, svojho Boha. Hospodin, tvoj Boh, si ťa vyvolil, aby si bol jeho vlastným ľudom spomedzi všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme. Hospodin si vás zamiloval a vyvolil nie preto, že by ste boli početnejší než ostatné národy; veď medzi všetkými národmi vás bolo najmenej." Vyvolenie národa bolo pokračovaním zmluvy, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, keď mu povedal: "Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, zvelebím tvoje meno; a ty budeš požehnaním!"
V dejinách Izraela sa mnohokrát potvrdilo, že ich vyvolenie bolo skôr príťažou, ako požehnaním. Nemohli chápať plány na záchranu padlého človeka, ktoré sa tiahli tisícročia cez dejiny ľudstva.
Na púšti sa v Izraelitoch začalo formovať povedomie národa, ale bolo nutné prebudiť v nich aj povedomie príslušnosti k svetu, ktorý ich predkovia – Adam a Eva – opustili. Bolo potrebné vytvoriť rozhranie, kde sa môže bez ohrozenia stretnúť človek a Stvoriteľ. Takýmto bezpečným rozhraním je Chrám.
Mojžiš dostal presné inštrukcie, ako sa má na púšti vytvoriť priestor na stretávanie s Večným vedomím. Izraeliti mali vytvoriť prenosnú svätyňu, ktorej funkciou bolo
zo strany človeka – vstupovať za presných podmienok do prítomnosti Boha
zo strany Boha – vytvoriť priestor na vstup Neuchopiteľného Vedomia do reality ľudského sveta.
Svätyňa mala tri časti:
nádvorie - tu sa nachádzal oltár na spaľované obete a bronzové umývadlo pre kňazov
svätyňa - tu bol stôl na predkladanie chlebov, zlatý svietnik (menora) a oltár na kadidlo
svätyňa svätých – miestnosť, do ktorej mohol vstúpiť len veľkňaz raz ročne. Tu bola uložená Archa zmluvy (truhla s desiatimi prikázaniami, mannou a Áronovou palicou) .
Tento púštny chrám bol skonštruovaný tak, aby ho Izraeliti mohli prenášať pri svojom putovaní.
Jeho súčasti boli vyrobené z najkvalitnejších vecí – zo striebra, zo zlata, z drahokamov. Remeselníci, ktorí pracovali na chrámových súčastiach, boli tí najlepší z najlepších. Prečo bolo potrebné, aby prenosný chrám mal tie najkvalitnejšie komponenty? V prítomnosti Stvoriteľa neobstojí žiadna lacnota, žiadna napodobenina, len to, čo je skutočné, to, čo nesie stopu vedomia.
Tri časti Chrámu mali svoj účel. Ak niekto chcel vstúpiť do prítomnosti Boha, musel ísť cez nádvorie, kde sa prinášali obete zvierat. Potrebuje Boh obete? Boh nie, potrebuje ich človek, aby sa k Bohu mohol dostať. "Odplatou - mzdou hriechu je smrť," - hovorí Písmo. Adam a Eva a cez nich všetci ich potomkovia prepadli smrti. Už nemohli vstúpiť do spoločného priestoru so Stvoriteľom bez ohrozenia seba. Krv obetovaných zvierat hovorila: Smrť prebehla, stretnutie je možné!
Druhý stupeň – svätyňa. Keď Adam a Eva museli opustiť raj – miesto, kde mohli žiť v prítomnosti Stvoriteľa, Boh im – Adamovi – povedal: "Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: "Nesmieš z neho jesť!", nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!" V svätyni sú chleby – symbol toho, že ak vstupuje človek do prítomnosti Svätého, je o neho postarané. Prekliatie v tomto priestore nemá moc. Zlatý svietnik je symbolom svetla, ktoré sa nikdy nepremení na tmu, je to istota, že sa človek už nestratí, pokiaľ bude mať pred sebou svetlo ako kompas. Kadidlo prináša vôňu, prekrývajúcu rozklad, pečať času.
Tretí stupeň je najvyššia úroveň Stretnutia. Je to miesto, kam sa nedá vojsť ľahkomyseľne. Do svätyne svätých vstupoval len veľkňaz raz ročne. Bola tu uložená truhlica s kamennými doskami Zákona, ktoré Mojžiš doniesol zo Sinaja, bola tu manna – jedlo, ktoré mali Izraeliti k dispozícii v nehostinnej prírode púšte, bola tu palica Árona, brat Mojžiša, ktorý spolu so svojím rodom prebral dozor nad Chrámom. Kamenné dosky Zákona boli dôkazom zmluvy, ktorú uzavrel Boh s národom: "Ak teraz budete počúvať môj hlas a budete zachovávať moju zmluvu, budete mojím zvláštnym vlastníctvom medzi všetkými národmi; veď celá zem patrí mne. Budete mi kráľovstvom kňazov a svätým národom." Na vrchu truhlice, v ktorej boli umiestnené dosky Zákona, boli vyobrazení dvaja anjeli. Keď Adam s Evou opustili raj, anjeli sa postavili strážiť rajskú záhradu. Anjeli, vyobrazení na veku truhlice, strážia vstup do večnej reality, ktorý Zákon odkrýva.
Keď bol Chrám hotový, celá pospolitosť bola svedkom toho, ako Božia prítomnosť v podobe oblaku cez deň a ohnivého stĺpa v noci naplnila priestor Chrámu. Prítomnosť bola tak mocná, že ani Mojžiš nemohol vstúpiť do priestoru, v ktorom sa pretínali dva svety.
Chrám nebol len miesto. Bol to model toho, ako sa človek môže znovu priblížiť k Bohu bez toho, aby zahynul.