Cirkev
Krátko po ukrižovaní Ježiša Krista sa v rôznych častiach vtedajšieho sveta začali objavovať malé skupiny ľudí. Nemali chrámy, nemali postavenie, nemali moc. A predsa si ich okolie začalo všímať.
Stretávali sa potichu, často skoro ráno. Nespájali ich zákony ani tradície, ale niečo, čo bolo zvonku ťažko pochopiteľné. Hovorili o Ukrižovanom ako o tom, ktorý žije. Nazývali sa navzájom bratmi a sestrami. A žili spôsobom, ktorý sa vymykal bežným pravidlám sveta, do ktorého sa narodili.
Pre jedných boli podozriví, pre iných nepochopiteľní a pre ďalších nebezpeční.
Neuctievali cisára. Nezapadali do náboženských štruktúr svojej doby. Nedali sa zaradiť.
A predsa bolo na nich niečo, čo sa nedalo prehliadnuť. Bol to ten zvláštny odtlačok, podľa ktorého sa poznali: držali slovo, nežili pre seba. A keď prišiel tlak, neustúpili. Nie preto, že by boli silnejší než ostatní, ale preto, že žili z moci, ktorá presahovala ich vlastné možnosti – z moci Svätého Ducha.
Svet ich nedokázal zaradiť — ale ich nemohol ani ignorovať.
Nebola to nová organizácia, ani ďalšia náboženská skupina. Bol to nový typ spojenia. Spojenie vytvorené transformačnou skúsenosťou – znovuzrodením. Nespájala ich spoločná krv, ani spoločenské zaradenie, spájal ich Život, ktorý nimi pretekal. Tomuto spojeniu dnes hovoríme cirkev.
Vznik takýchto skupín v tej dobe bol nový fenomén. O aký spoločenský jav išlo?
Ešte pred tým, ako došlo k ukrižovaniu, Ježiš povedal svojmu priateľovi Petrovi: "Ty si Skala, Peter, a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné mocnosti ju nepremôžu." Bolo to zasľúbenie do blízkej budúcnosti. O čom hovoril Kristus, keď vravel, že postaví svoju Cirkev?
Slovom cirkev sa z hebrejčiny prekladajú dva výrazy:
káhál – znamená: zhromaždenie, zvolaný ľud, spoločenstvo. Používa sa napr. pri Izraeli vtedy, keď je ľud zhromaždený pred Bohom;
edah – znamená: spoločenstvo, zhromaždenie ľudí so spoločnou identitou – to, čo by sme najskôr pomenovali ako náboženská obec.
Keď sa hebrejská Biblia prekladala do gréčtiny, výraz káhál sa preložil ako ekklēsia. Význam tohto slova: ek = von, z; kaleō = volať, povolať – čiže: "tí, ktorí sú vyvolaní von". V biblickom zmysle je význam slova ekklésia = ľudia povolaní zo "starého spôsobu života" do nového; živé zhromaždenie ľudí so spoločným zdrojom.
Keď zlúčime výrazy káhál a ekklésia, objaví sa definícia Kristovej cirkvi: ľudia, ktorí boli povolaní von — a zhromaždení pre nový účel. Alebo obšírnejšie: ľudia, ktorých si Boh povolal a oni odpovedali na volanie opustiť dovtedajší spôsob myslenia a bytostne sa spojili so Zdrojom života.
Slovo "cirkev" vzniklo z ďalšieho gréckeho výrazu: kyriakon = "to, čo patrí Pánovi". Z toho: church, Kirche…
Čiže:
ekklēsia = zhromaždenie
kyriakon = príslušnosť Pánovi
výsledok: zhromaždenie tých, ktorí patria Pánovi, ktorí svoj život čerpajú z neho.
Ježiš Kristus neprišiel zakladať cirkevné organizácie. Jeho cirkev je spoločenstvo znovuzrodených, ktorí možno ani nevedia jeden o druhom, ale sú vedení Svätým Duchom. Cirkevné organizácie sa začali vytvárať prirodzenou cestou z túžby ostávať spolu, dať si meno, identitu a veľmi rýchlo sa pretvorili do hierarchického systému.
Ježiš Kristus prišiel, aby padlým ľuďom umožnil návrat k Životu. Neprišiel preto, aby zakladal organizácie, ktoré postupne preberali prvky moci, kontroly a riadenia. Preto živá cirkev Ježiša Krista sa ťahá naprieč dejinami a cirkevnými spoločenstvami. Často prenasledovaná, nepochopená, ale živá, lebo čerpá priamo zo Zdroja života. V Biblii je nazývaná Nevesta Baránkova.
Nevesta Baránkova
V Zjavení Jána je jeden nádherný výjav: "Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý odpovedal: "Halleluja! Pán, náš Boh, Vševládca, začal kraľovať. Radujme sa a jasajme, vzdávajme slávu Bohu, lebo prišiel čas Baránkovej svadby a jeho nevesta sa už pripravila. Obliekli ju do skvejúceho sa bieleho kmentu; tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých." Baránok je symbol Ježiša Krista, ako obetného baránka - kto je jeho nevesta?
Chápanie významu slova "nevesta" je v našej dobe a našej kultúre veľmi ploché. Nevestu v biblickom chápaní nedefinuje:
pohlavie
erotika
sexualita
podriadenosť
plytké city
V starovekom svete bola nevesta
nositeľkou budúceho života
miestom spojenia dvoch rodov
osobou, skrze ktorú sa "meno" stávalo telom v ďalšej generácii.
Nevesta je určená na zjednotenie života do jedného celku.
Keby Ježiš Kristus hľadal spojencov, iné kráľovstvo vedľa svojho alebo duchovný klub nasledovníkov, nemohlo by dôjsť k bytostnému zjednoteniu: Kristus by zostal individuálny, ľudstvo by zostalo oddelené.
Postavenie nevesty je iné. Nevesta nie je vedľa ženícha, nevesta je pre ženícha a smeruje k jednotnému telu: Dvaja budú jedno telo. Podstata nevesty vyplýva z jej definície – nevesta sama osebe neexistuje. Existuje len vo vzťahu.
Ak sa pozrieme do hlbokej minulosti v rajskej záhrade, vidíme Adama a vedľa neho Evu, ktorá bola stvorená Z NEHO.
Kristus je nový Adam a Cirkev nie je náhodný zhluk ľudí. Cirkev sú ľudia, vzniknutí z jeho obete. Dokonca to sedí aj symbolicky:
Boh otvoril Adamov bok a z jeho časti tela vytvoril Evu
na kríži bol prebodnutý bok Ježiša Krista a jeho preliata krv otvorila cestu k tomu, aby sa mohla zrodiť nevesta.
Nevesta v Novej Zmluve nie je len metafora lásky, je to obraz skutočného zjednotenia života. Nevesta je ľudstvo zrodené z Kristovej smrti, ktoré smeruje k plnej jednote s jeho životom.
Múdre a hlúpe panny
V Biblii – v evanjeliu podľa Matúša – je jeden veľmi zaujímavý text. Hovorí o budúcej Neveste: "Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: "Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!" Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: "Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú." Ale múdre odvetili: "Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!" No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: "Pane, Pane, otvor nám!" Ale on im povedal: "Veru, hovorím vám: Nepoznám vás."
Aby sme sa vedeli pohybovať v tomto priestore: panny symbolizujú veriacich, ktorí očakávajú príchod Ježiša Krista. Ale to, či sa stanú súčasťou Nevesty, preverí až príchod Ženícha – o tom hovorí aj ten mohutný hlas v nebi: nevesta Baránkova je pripravená vtedy, keď príde čas svadby.
V tomto podobenstve všetky panny sú na tom rovnako – navonok:
poznajú príbeh záchrany
poznajú svadobný poriadok
všetky majú lampu (viera, poznanie, forma)
Rozdiel medzi nimi nie je vidieť očami. Rozdiel je v tom, čím žijú.
Toto podobenstvo nie je smerované k neveriacim a preto je záver o to bolestivejší. Všetky panny
poznajú ženícha – Krista
čakajú na jeho príchod
dokonca mu vyšli v ústrety – a predsa sa nedostali na svadobnú hostinu.
Jediný rozdiel medzi nimi bol ten, že polovica z nich mala OLEJ a druhá polovica nie. Olej je tá skrytá položka, ktorá buď otvorí alebo zatvorí dvere do svadobnej siene. Olej je v Biblii symbol Svätého Ducha. Ducha, ktorý je nápomocný všetkým hľadajúcim, všetkým, ktorí chcú zmeniť smer svojho života. Bez tohto "oleja" človek nemá schopnosť vstúpiť do Božej reality. Padlý človek – akokoľvek snaživý – nemôže vstúpiť na miesta, kde prúdi Duch života. Nie bez pokánia. Nie bez zmeny smerovania. A nie bez znovuzrodenia: "Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo."
V čom sa mýlili bláznivé panny? Mali formu, ale nemali Zdroj.
To, že dvere pre ne ostali zavreté, nebol trest. Na svadbu môže vstúpiť len taká nevesta, ktorá je pripravená pre ženícha vzdať sa všetkého – a paradoxne, práve s ním získa ešte viac.
Nie každý,
kto drží lampu, nesie v sebe svetlo.
Rozdiel sa ukáže v tom, z
čoho človek žije.