Čo je Biblia?

Celá dnešná západná kultúra so svojím technickým, ekonomickým, vedeckým, kultúrnym a iným rozvojom v značnej miere vyrástla vyrástla na pôde kresťanského náboženstva, ktoré má svoj zdroj v Biblii. Nazývame ju aj Písmo sväté, Božie Slovo, Kniha kníh …

Ale na planéte sú aj iné náboženstvá, ako je kresťanstvo a mnohé z nich majú svoju vierouku takisto zachytenú v nejakej knihe. Je Biblia výnimočná? V čom sa odlišuje od iných náboženských kníh? Je nejaký dôvod k tomu, aby sme pri hľadaní pravdy uprednostňovali biblické výroky?

Biblia je jedinečná tým, že nie je knihou o Bohu, ale záznamom dlhého procesu, v ktorom Boh vstupuje do vzťahu s človekom – a necháva sa ním poznať v čase. Nie je to hotová doktrína, nie nadiktovaný systém ale je to história vzťahu.

Biblia nie je len "zjavený text", ale zjavený proces. Toto je zásadný rozdiel oproti Koránu a viacerým iným svätým textom. Korán má iný žáner a iný spôsob autority. Korán je hotové zjavenie, dané v krátkom čase, s nárokom na nemennosť. Biblia je otvorený, viacgeneračný dialóg, ktorý trvá stáročia. Vznikala cez ľudí, v konkrétnych dejinách, ktoré v sebe nesú napätie, zlyhania, návraty a to všetko bez toho, aby Boh zakrýval ľudskú slabosť.

Biblia nepodáva hotový obraz Boha, ale učí, ako Ho hľadať. Nevysvetľuje Boha definíciami, ale situáciami: Boh ide s Abrahámom, zápasí s Jakobom, mlčí pred Jóbom, plače v Ježišovi.

Jedna z najodvážnejších vecí je tá, že Boh Biblie sa nechá meniť vzťahom:

  • Boh sa v Biblii "hnevá";

  • potom ustúpi;

  • potom sa dá obmäkčiť;

  • potom vstúpi do ľudskej slabosti (vtelenie).

A to všetko nie preto, že by bol nestály, ale preto, že vzťah je pre Neho dôležitejší, než zachovanie obrazu absolútnej nedotknuteľnosti. V Koráne je Boh absolútne transcendentný. V Biblii je Boh transcendentný ale aj zraniteľný.

Ďalšia výnimočnosť Biblie spočíva v tom, že to nie je kniha moci, ale kniha premeny. Mnohé sväté texty legitimizujú poriadok, zákon, autoritu. Biblia ide opačne:

  • vyberá si slabých,

  • tých, ktorí zlyhali,

  • nečistých,

  • outsiderov.

A vrcholom nie je zákon, príkazy, ale kríž – absolútna strata moci. To je filozoficky aj duchovne šokujúce.

Biblia nezatajuje, neskrýva pravdu o človeku. Je antropologicky brutálne úprimná: neskrýva násilie, nezakrýva sexuálne zlyhania, neidealizuje "svätých":

  • Abrahám klame,

  • Dávid zneužíva moc,

  • Peter zaprie,

  • Učeníci nechápu.

Takto nevyzerá propaganda viery, ale takto je opísaná realistická mapa ľudskej duše. A práve preto sa čitateľ v Biblii spozná, nie je donútený predstierať lepšiu verziu seba.

Základná osnova Biblie je:

  • stručná správa o stvorení sveta,

  • podrobnejšia správa o stvorení Adama a Evy,

  • príbeh vzbury Adama a Evy proti Stvoriteľovi a ich vyhostenie z raja,

  • život ich potomkov na Zemi,

  • prebiehajúci Boží plán na záchranu Adamových potomkov,

  • realizácia tohto plánu cez Ježiša Krista.

Biblia, celá táto staroveká kniha, hovorí o obrovskej dráme jednej rodiny – Adamovho rodu. Od stvorenia Adama až po vtelenie Ježiša Krista sleduje, čo sa deje s človekom, ktorý opustil Zdroj života a snaží sa ho nahradiť zákonom, národom, náboženstvom či morálkou. Dejiny Izraela sú obrazom tohto príbehu.

Dôkaz o tejto rodovej dráme prináša evanjelium Lukáša, kde môžeme sledovať Ježišov rodokmeň nie len k Abrahámovi, ale až k Adamovi. Ježiš Kristus – Boží Syn prichádza do starého rodu ako nový Adam. V Kristovi Biblia neukazuje opraveného Adamitu, ale zrod nového človeka. Pavol hovorí o "prvom Adamovi" a o "poslednom Adamovi". Biblia teda neopisuje dejiny spásy všeobecne, ALE opisuje dejiny prechodu z rodu Adama do rodu Krista.

Osobitosť Biblie nespočíva v tom, že prináša lepšiu vierouku, zaujímavejší duchovný smer alebo originálnejšie filozofické myšlienky ako iné sväté knihy, ale v tom, že otvára pre Adamových potomkov cestu domov – k Otcovi Stvoriteľovi a prináša zvesť o Božej vláde všetkým ostatným národom.

Biblia je výnimočná tým, že Boh v nej nie je predmetom viery, ale partnerom vzťahu – a človek v nej je bytosťou, ktorá sa po páde učí znovu žiť zo Zdroja.

Ako čítať Bibliu

Biblia nie je encyklopédia, ani učebnica prírodných vied. Dokonca nie je ani súborom morálnych pravidiel či náboženských návodov. Biblia je jediný súvislý príbeh o stave človeka. Ak jej čítaním chceš získať čo najviac, potom:

1. Čítaj Bibliu ako jeden príbeh, nie ako zbierku kníh

Jednotlivé knihy majú rôznych autorov, štýly a historické pozadie, ale sledujú jednu líniu:

  • vznik človeka,

  • jeho oddelenie od Zdroja života,

  • dlhé dejiny hľadania riešenia,

  • a napokon zrod nového človeka v Kristovi.

Bez tejto línie sa Biblia rozpadne na fragmenty.

2. Nezastavuj sa na vonkajšej vrstve textu. Biblické obrazy:

  • raj

  • strom

  • chrám

  • krv

  • obeť

  • vyhnanstvo

nie sú primitívne mýty.

Sú to existenciálne symboly, ktoré opisujú:

  • stav vedomia

  • vzťah k životu

  • spôsob bytia človeka vo svete

Otázka nie je: "Stalo sa to presne takto?" ale: "Čo tento obraz hovorí o stave človeka?"

3. Rozlišuj medzi skutkom a stavom. Biblia nehovorí o hriechu primárne ako o zlých skutkoch,
ale ako o stave bytia – živote oddelenom od Zdroja. Skutky sú dôsledok. Stav je jadro. Preto:

  • zákon stav nemení

  • náboženstvo stav nemení

  • snaha o morálnosť stav nemení

4. Všímaj si rodovú logiku Biblie. Biblia nehovorí abstraktne o "ľudstve". Hovorí o rode Adama.

Izrael nie je výnimka, ale zosilnený obraz tohto rodu:

  • povolaný

  • obdarovaný

  • a napriek tomu neschopný žiť zo Zdroja

Preto je príchod Krista zlomom, nie pokračovaním.

5. Čítaj Novú zmluvu ako zrod, nie ako reformu. Ježiš neprišiel opraviť starého človeka. Prišiel zrodiť nového. Znovuzrodenie nie je zmena názoru, ale zmena pôvodu. Kto to číta takto, pochopí, prečo:

  • sa to nedá naučiť,

  • ani vynútiť,

  • ani odžiť "správnym správaním".

Príjemné čítanie

Share