Druhý príchod
Doba od prvého príchodu Krista po súčasnosť sa zvykne nazývať aj vekom cirkvi. Nie cirkvi ako inštitúcie, ale cirkvi ako živého organizmu - spoločenstva ľudí, ktorí smerujú k udalosti, akú stvorenie ešte nezažilo - k spojeniu Stvoriteľa a stvorenia v nerozlučnom zväzku.
Za tú dobu sa vo svete odohralo množstvo udalostí. Vznikali civilizácie, menili sa ríše, formoval sa globálny svet. A predsa to najdôležitejšie prebiehalo mimo hlavného prúdu. Potichu, nenápadne, väčšinou bez povšimnutia. Formovala sa cirkev — nevesta Baránka. Organizmus, ktorého život nepramenil zo sveta, ale zo Zdroja. Život, ktorý rástol uprostred sveta, no nebol z neho.
Kým bol Ježiš Kristus na zemi, pri jednej príležitosti povedal svojim nasledovníkom: "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja." Toto zasľúbenie sa cez jeho učeníkov prenáša na všetkých, ktorí sa narodili z Ducha a žijú z Ducha. Keď sa naplní čas, Kristus sa vráti. Príde pre svojich — pre tých, v ktorých sa jeho život stal skutočnosťou, pre svoju cirkev. Nie ako neviditeľná myšlienka, ale ako realita, ktorú nebude možné prehliadnuť.
Nepôjde o symbol.
Bude to udalosť, ktorú nebude možné
zameniť ani prehliadnuť.
Od pádu Adama a Evy ľudské dejiny nesú jeden zámer: návrat do spojenia, ktoré bolo pretrhnuté.
Náznaky tohto zámeru môžeme sledovať naprieč celým príbehom — záchrana Noacha, vyvolenie Abraháma, vyvedenie národa z Egypta, realizácia Chrámu a a napokon inkarnácia Boha do ľudského tela — bod, v ktorom sa celý príbeh láme.
Ale ak Ježiš Kristus už svojou smrťou otvoril dvere späť do Božej reality - prečo je potom potrebný ešte jeho návrat? Čo ešte ostáva nedokončené?
V Biblii čítame: "Preto Kristus, keď prichádza na svet, hovorí: Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo." Boh neprišiel na zem ako duch, ani ako anjel. Prišiel v ľudskom tele.
Keď Adam a Eva žili v raji, neboli tam v takej podobe, ako anjeli. Mali ľudské telá, neporušené pádom.
Už takmer 2000 rokov prebieha proces formovania nevesty, ktorá pozostáva z ľudských jedincov.
Vedomie v ľudskom tele sa stáva priestorom, kde sa stretáva stvorenie so Stvoriteľom.
Dochádza k niečomu nepredstaviteľnému: Boh sa stal súčasťou stvorenia v osobe Ježiša Krista a stvorené bytosti – svoju nevestu - povýši na svoju úroveň. Tým sa uzavrie oblúk:
V raji Stvoriteľ priviedol Adamovi ženu a povedal: "… a budú jedno telo" - čo je uzavretie spojenia, ktoré začína svadbou,
Kristus si príde pre svoju cirkev – nevestu, aby ju doviedol na svadbu.
Ľudské bytosti, stvorené na obraz Boha, budú participovať na Božom majestáte po boku Stvoriteľa, ktorý si obliekol ľudské telo! Naplní sa slovo: "A keď Jemu všetko bude poddané, vtedy aj sám Syn poddá sa Tomu, ktorý Jemu všetko poddal, aby Boh bol všetko vo všetkom."
Kedy sa Ježiš Kristus vráti?
Biblia to uvádza stroho: keď sa naplní čas. Jeho návrat sa nedá vypočítať, nedá sa predvídať. Je len jedna istota: vráti sa, lebo tu má svoju nevestu. Nevestu, pre ktorú obetoval všetko. Bude to najintímnejšia chvíľa medzi Bohom a jeho ľudom. Stane sa to preto, lebo človek nebol stvorený len pre zem. Bol stvorený pre spojenie so Zdrojom.