Noach
Každý pozná príbeh o Noachovi (iné preklady: Noe). Malé deti používajú omalovánky, kde sú v loďke natlačené zvieratá. Ako to vtedy bolo?
V Biblii o Noachovi čítame: "Boh povedal: "Odstránim z tváre zeme ľudí, ktorých som stvoril, a s ľuďmi aj dobytok, drobné živočíchy a nebeské vtáky, lebo ľutujem, že som ich urobil." Ale Noach našiel milosť v Božích očiach. Toto sú Noachove dejiny: Noach bol spravodlivý a bezúhonný človek medzi svojimi vrstovníkmi. Chodieval s Bohom."
Veľa napovedá veta: Noach – spravodlivý a bezúhonný človek - chodieval s Bohom. Bol to dôvod, ktorý Biblia zdôrazňuje, prečo sa Boh rozhodol Noacha zachrániť. Zároveň z toho vyplýva, že tí, ktorí v potope zahynuli, s Bohom nechodili, tzn. nerešpektovali Ho, nebrali do úvahy morálne pravidlá, ktorých je tvorcom, nectili Ho.
V príbehoch a vo filmoch často vidíme Noacha ako úbožiaka v otrhanom odeve. Aký bol v realite tento muž? Vychádzajme najprv z toho, o akú stavbu ide?
Loď bola trojposchodová, uspôsobená k tomu, aby v nej našli útočisko rôzne druhy zvierat – aj veľké zvieratá. Tzn. musela mať kóje, niektoré veľmi pevné. Ale musela mať aj obytnú časť pre ľudí a to na dlhšie obdobie. Jej rozmery boli 300x50x30 lakťov. Existuje však 15 rôznych druhov lakťov s rôznou dĺžkou. Odborníci udávajú možné rozmery archy:
dĺžka 133,2 m až 233,1 m
šírka 22,2 m až 38,85 m
výška 13,32 m až 23,31 m
Vďaka týmto rozdielom v rozmeroch archy dochádza k pomerne veľkým rozdielom v celkovom objeme všetkých troch poschodí. Objem korábu mohol byť od 39 388 m3 po 211 094 m3. Pre ilustráciu: Kolumbova vlajková loď, na ktorej objavil v roku 1492 Ameriku, mala dĺžku až 28 m a šírku 8m. Podobné kolosy ako Noachova archa ľudia dokázali postaviť až pred pár desiatkami rokov - ale nie z dreva. Boli kombinované so železom a nepresahovali dĺžku 100 m. Noachovu archu predčil len Titanic, ktorý bol dlhý 300 m a vysoký ako 11- poschodová budova.
Vidíme, že tento predpotopný koráb bol skutočne obrovský. Mohol niekto v tak dávnej dobe postaviť takýto kolos?
Na postavenie takejto lode treba:
materiál – obrovské množstvo opracovaného dreva, ktoré bolo potrebné aj doniesť na miesto, kde sa loď skladala, spojovací materiál, tmel, živica... A ten materiál nebol zadarmo
bolo potrebné množstvo náradia, odborné znalosti – matematika, fyzika, znalosť materiálov. Je ťažké si predstaviť, že by takýto sofistikovaný kolos staval Noach so sekerou a dlátom v ruke. Dokonca ani s pomocou synov by túto stavbu nemal šancu dokončiť. Ako dlho asi trvala stavba? Keď začal so stavbou, mal už troch synov. Jeho stredný syn Šem mal v dobe potopy 98 rokov, čiže stavba transoceánskej lode mohla trvať cca 90 rokov. Aj keby všetok čas trávil Noach na stavbe, je vysoko nepravdepodobné, aby on sám loď dokončil. Ale okrem stavby korábu musel živiť aj svoju rodinu
z toho vyplýva, že Noach musel mať na stavbu robotníkov. Týchto robotníkov bolo treba zaplatiť, alebo ak to boli jeho sluhovia, kŕmiť ich a ich rodiny, šatiť a to bez toho, aby produkovali zisk.
Pokiaľ zvážime tieto okolnosti, je veľmi pravdepodobné, že Noach bol mimoriadne majetný. Mohol si dovoliť zamestnať pracovníkov na stavbe archy – buď svojich alebo najatých. Vedomosti, potrebné na budovanie lode, mal buď on, alebo platil si odborníkov.
Keď nastal čas nalodiť sa, k arche doputovali rôzne zvieratá. Aj keď je ťažké predstaviť si takýto scenár, objavuje sa aj v textoch mimo Biblie. Tzn musel zanechať v pamäti ľudstva takú stopu, ktorá nezmizla ani po tisícročiach.
Noach a jeho rodina vošli do útrob obrovského korábu. Zrejme to bola rodina, zvyknutá na hojnosť a prepych. Preto je možné predpokladať, že ani ich obytné priestory neboli maštale, ale honosné priestory. Napokon nemohli tušiť, koľko času v arche musia ostať – mesiace, roky?
A ešte niečo je dosť predstaviteľné: do archy spolu s Noachom a jeho rodinou nastúpili aj niektorí z jeho služobníkov. O zvieratá na troch poschodiach lode bolo potrebné starať sa, kŕmiť ich, čistiť, opravovať kóje …. Keby to mali robiť len štyria muži, nikdy by z hnoja nevyliezli.
Noachova rodina vošla do archy v predstihu siedmych dní a vchod za nimi uzavrel Boh.
Čo sa dialo asi mimo archy? Je možné, že Noach zažíval posmech od svojich susedov, známych a všetkých, ktorí videli, čo robí. Pravdepodobne nikto neveril, že ich svet by sa mohol rozpadnúť. Aj zmienka o tom, že archu zavrel Boh, má svoj dôvod. Keď už bol Noach v arche, v bezpečí, tí mimo archy uvideli, čo prichádza.
V tejto súvislosti je zaujímavá
práca dvoch rakúskych geológov. Alexander Tollman spolu s
manželkou Edith sa podujali preštudovať všetky legendy o veľkej
potope. V niekoľkých legendách o potope našli rakúski manželia
svedectvá, ktoré sa dajú nazvať dôkazmi o globálnej katastrofe.
V mayskej knihe Chilám-Balám z Hondurasu sa hovorí o tom, že
krátko pred veľkou potopou padal z neba ohnivý dážď a popol. V
perzskom spise Bunda-hišn, čiže Kniha o prastvorení sa píše,
ako sa tesne pred potopou na nebi rozžiarila hrozivá hviezda.
Starý
sumerský text zase opisuje, že potopu spôsobil ohromný drak,
ktorý sa v mesiaci, zodpovedajúcom nášmu septembru, prehnal s
desivým hukotom po nebi. Potvrdzuje to aj legenda kanadských
indiánov Čippewajov, ktorí opisujú, že v mesiaci, takisto
zodpovedajúcemu dnešnému septembru, ľudia pozorovali obrovskú
hviezdu s chvostom, ktorá sa stále zväčšovala.
Po
preštudovaní všetkých svetových povestí a legiend manželia
Tollmanovi navrhli hypotézu, že v dávnej minulosti sa naša
planéta zrazila s obrovskou kométou. Časť jej úlomkov dopadla do
mora, čo spôsobilo gigantické tsunami vysoké až jeden
kilometer.
Energia, ktorá sa uvoľnila, spôsobila vyparenie
obrovského množstva vody, ktorá sa vrátila späť na zem vo forme
neuveriteľných lejakov. Kométa prerazila aj zemskú kôru a na
mnohých miestach vznikali nové pohoria a kaňony, ktoré ihneď
zaplavila voda. Počas globálnej katastrofy dokonca došlo k
nakloneniu zemskej osi a nastalo pravidelné striedanie ročných
období. Pamiatkou na postupné klesanie vody sú aj takzvané
abrazné terasy, ktoré je vidieť na množstve miest po celom svete.
Výsledky svojej práce zhrnuli manželia Tollmanovi v knihe A
potopa sveta predsa len bola.
Štyridsať dní zaplavovali vody zem a 150 dní trvalo, kým sa vody usadili. Starý svet zmizol. Keď konečne Noach a jeho rodina opustili archu, všetko, čo poznali, bolo preč. Mestá, paláce, chrámy, záhrady, príbuzní, susedia - všetko spláchla voda. Život, ktorý poznali, nenávratne zmizol.
Koľko ľudí potopu prežilo?
Biblia o rozsahu potopy píše:
"A vody zmocneli a veľmi sa rozmnožili na zemi, a koráb sa niesol na vodách. A vody náramne zmohutneli na zemi …. tak zomrelo každé telo, ktoré sa hýbe na zemi ... Všetko, čo malo dych ducha života vo svojich nozdrách zo všetkého, čo žilo na suchu, zomrelo"
Z tohto textu vyplýva, že potopa zasiahla celú zem a všetko živé, čo nebolo v korábe, zahynulo. Napriek tomu v samotnej Biblii môžeme nájsť indície, ktoré nás vedú k tomu, že okrem Noachovej rodiny mohli prežiť aj iní ľudia. Pred potopou žili na zemeguli humanoidi veľmi vysokého vzrastu – obri. Zmieňuje sa o nich Biblia, ale tiež archeologické nálezy poukazujú na ich existenciu. Izraelský kráľ Dávid, ktorý žil už dávno po potope (cca 2960 r. od Adama = 1050 r. p.n.l.), bol jedným z najvýznamnejších kráľov starovekého Izraela. Bojoval v mnohých bojoch a na počiatku jeho vojenskej kariéry stála udalosť, ktorú poznáme z mnohých príbehov: bojoval s Goliášom. Goliáš z Gátu bol bojovník, ktorého výška bola cca 3 metre, jeho zbroj vážil minimálne 100 kilogramov. Patril k rodu Anákovcov – obrov, o ktorých sa píše v dobe pred potopou ako o rase nefilim. V dobe po potope sa obri spomínajú aj na iných miestach v Biblii.
Potopu si tradujú takmer všetky národy na rôznych kontinentoch. Pokiaľ by nikto iný okrem Noacha a jeho rodiny potopu neprežil, rôzne rasy na rôznych svetadieloch, ktoré sú od seba oddelené moriami, pohoriami a oceánmi, by nevznikli a teda nemohli by si odovzdávať legendu o potope.
Ďalšou indíciou na to, že potopu prežili aj ďalší ľudia okrem Noachovej rodiny je to, že takmer ihneď po skončení potopy (ktorá bola cca v r. 2350 p.n.l.) vznikali na území Mezopotámie mestá a mestské štáty:
Sargon Akkadský - Sargon I. po akkadsky Šarrum-kínum, vládol v rokoch 2340 – 2284 p.n.l. a založil prvú veľkú ríšu na území Mezopotámie. Sargon, sám semitského, nie sumerského pôvodu, si zvolil za hlavné mesto Akkad a podľa tohto mesta bolo pomenované kráľovstvo aj národ.
Okolo roku 1800 p. n. l. utvoril Chammurapi v Mezopotámii rozsiahly ale pritom centralizovaný štát, Starobabylonskú ríšu s hlavným mestom Babylonom.
Nimrod, pravnuk Noacha, ovládol mestá Bábel, Erech (Uruk), Akkad a Kalne v zemi Sineáre = Sumerov. Z tej zeme vyšiel do Assúra a vystavil Ninive a mesto Rechobót a Kálach.
Na stavbu takých veľkých miest bolo treba množstvo robotníkov a v postavených mestách niekto aj musel bývať. Keby sa v potope zachránilo len 8 ľudí, v žiadnom prípade by nemohlo dôjsť k takému rozmachu mestských sídiel, ako to píše Biblia a potvrdzujú archeologické objavy.
Okrem oblasti Mezopotámie existovali po potope aj ďalšie centrá civilizácie – v Egypte, v starovekom Grécku, v Číne...
V demografii sa uvádza, že na prežitie druhu je potrebná:
dostatočná genetická variabilita;
je potrebná kvôli tomu, aby sa populácia mohla prispôsobiť zmenám životného prostredia. V malých populáciách dochádza k strate genetickej variability a dôsledkom je náchylnosť ku zhubným genetickým zmenám, ktoré vedú v ďalších generáciách k vyhynutiu populácie;
efektívna veľkosť populácie;
je to počet reprodukujúcich sa jedincov, ktorí prispievajú do genofondu – a to je v priemere len okolo 11% celkovej veľkosti populácie (čo je podstatne menšia početnosť reprodukujúcich sa jedincov, ako je okamžitá veľkosť populácie.) Čo sa týka pôrodnosti, pre zachovanie a rast populácie je nevyhnutná pôrodnosť 2,1 dieťaťa na ženu v plodnom veku.
Nevieme, nakoľko bola zabezpečená genetická variabilita, aby nedošlo v Noachovom rode k degeneratívnym mutáciám. Štyria muži a štyri ženy, ktorí mali spoločných predkov – Adama a Evu – mohli byť už veľmi vzdialení príbuzní, alebo aj veľmi blízki príbuzní. Každopádne ak pripustíme, že dnešné ľudstvo pochádza výlučne len od týchto ôsmych ľudí, nedokážeme si vysvetliť nielen existenciu rás, ale ani objavenie sa veľkých miest krátko po potope. Noach bol ešte po potope dlhoveký, ale vek jeho potomkov sa začal rapídne skracovať. Z toho vyplýva, že ženy už nemohli rodiť toľko detí, ako na to mali kapacitu predtým, kým žili stovky rokov.
Keď zosumarizujeme všetky uvedené tvrdenia, hypotézy a štatistiky, potom je možné usudzovať dve veci:
potopa sa stala
z potomkov Adama a Evy ju prežili len Noach s rodinou, ale celkových preživších bolo viac.
Noachovi potomci sa po potope pridali ku komunitám, ktoré sa snažili znovu začať budovať. Ich mená sa objavujú v ďalšej histórii národov, ale už nikdy nevytvorili spoločenstvo, ktoré by spájalo len deti Adama a Evy – s výnimkou jediného národa. Nazvali ho Vyvolený národ.