Pád človeka

A Hospodin Boh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou. Hospodin Boh vysadil záhradu na východe v Edene a umiestnil tam človeka, ktorého utvoril.

Toľko z Biblie o stvorení človeka - Adama mimo poriadku stvorenia. Stvorený v siedmy deň, umiestnený do rajskej záhrady. Jeho telo Boh vytvoril z prvkov, ktoré tvoria hmotu v našom časopriestore a do tohto fyzického tela vdýchol dych života. Vieme však, že Boh je nehmotné vedomie (nazývame Ho aj "duch") a teda nemá pľúca, v ktorých by bol vzduch. Čo potom vdýchol do stvoreného tela? Seba. Oživil Adama tak, že ho naplnil sebou samým, svojím duchom. Adam ako fyzická hmotná bytosť bol zároveň naplnený Božím duchom a stal sa živou dušou. Je dôležité rozlíšiť:

• Adam nedostal dušu

• Adam sa stal živou dušou

Duša nie je "niečo", čo nosíme v tele. Živá duša je stav bytia. Hebrejský výraz nefeš chajá = živá bytosť / živá duša.

Aká bytosť bol Adam?

Adam nebol anjel, ani nebol len biologický druh. Boh – Stvoriteľ osobne vdýchol do neho časť seba. Preto Adam bol most medzi dvoma realitami. Jeho život bol plne napojený na Zdroj života, neexistoval žiadny odstup, ale súčasne bol kompatibilný aj so stvoreným hmotným svetom.

Záver z toho plynie:

Adam nebol len telo.
Adam nebol len duch.
Adam bol živý vzťah medzi oboma.

Akú mal úlohu v raji?

Adam v raji nebol preto, aby sa tam škrabal na hlave a rozmýšľal – čo by som tak mohol robiť? Čítame: "Boh, vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil." Obrábal a strážil? Žeby Adam dostal motyku, montérky a pracovnú zmluvu na údržbu záhonov? Zrejme nie.

Slová "obrábať a strážiť" v hebrejčine majú tvar: "avad va šamar", ich význam je:

avad – obrábať, slúžiť, kultivovať

šamar – strážiť, chrániť, udržiavať v poriadku.

A čo je zaujímavé - tieto dve slová sa neskôr v Biblii používajú aj pre kňazskú službu v chráme.

V tom prípade Adam nie je záhradník, ale je správca posvätného priestoru. Nepracuje proti prírode, ale udržiava súlad. "Obrábať" znamená spolupracovať so životom, nie ho ničiť.

Pred kým mal Adam strážiť tento svätý priestor? Názory bádateľov Biblie sú viaceré:

a) strážiť pred chaosom; nie pred niekým, ale pred rozpadom poriadku, pretože život sa bez pozornosti rozpadá,

b) strážiť hranicu. Raj je prechodová zóna medzi Božou realitou a stvoreným svetom a Adam je ten, kto má udržať spojenie,

c) strážiť vlastné vedomie, nie fyzickú záhradu, ale schopnosť zostať v pravde,

d) v niektorých rabínskych sa hovorí, že Adam mal "strážiť slovo" = zmluvu. Toto vyvoláva veľmi hlbokú asociáciu: človek je bytosť zodpovedná za význam sveta.

Čo sa pokazilo?

Čítame: "Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla. Hospodin, Boh, prikázal človekovi: "Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš."

Adam pochopil a rešpektoval zákaz.

Neskôr – nevieme kedy – Boh obdaroval Adama. Priviedol do jeho života ženu. Na jej biologické telo použil už hotový materiál z Adama: "...z rebra, ktoré vzal z človeka, Hospodin Boh utvoril ženu..." A až teraz sa Adam cítil celistvý.

Žena, ktorú neskôr poznáme pod menom Eva, nebola pri tom, keď Boh zakázal Adamovi jesť zo stromu poznania dobra a zla. Možno preto pokušiteľ išiel za ňou a nie za Adamom. Ponúkol jej lákavú možnosť: "v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo". Eva možno dlho odolávala, ale raz prišiel bod zlomu. Ten strom bol veľmi lákavý a Eva siahla po ovocí poznania dobra a zla a podala aj Adamovi.

Boh povedal Adamovi: "v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš." Ale Adam s Evou nepadli mŕtvi na zem. Čo sa teda stalo?

• Nestalo sa to, že Adam a Eva zrazu vedeli, že kradnúť zo stromu je ZLÉ a poslúchnuť je DOBRÉ; stalo sa to, že prevzali na seba kritérium súdu a prešli od prijímania reality k hodnoteniu reality z pozície ega.

• Prerušilo sa spojenie so Zdrojom života; Adam a Eva prepadli do lineárneho času, kde ich raz smrť tela dobehne.

• Do toho času ich telá boli otvorený systém, napojený na Zdroj; po páde sa z tela stal uzavretý systém, nad ktorým prevzala moc entropia

• Ich vedomie, pôvodne v jednote so Stvoriteľom, sa oddelilo a muselo si hľadať vlastnú identitu. Tou identitou sa stalo ego, ktoré bolo pôvodne rozhraním medzi Večným a stvoreným a teraz na seba prevzalo funkciu centra bytia, ktoré si nárokuje definovať pravdu a určovať hodnotu bytia.

Následky neposlušnosti

1. Prvé, k čomu došlo, bolo uvedomenie si nahoty. Podľa rabínskych textov Adam a Eva pred pádom mali odev svetla. Neznamená to, že ich telá boli zdrojom svetla, ale prepúšťali Božie svetlo bez odporu. Niečo podobné je spomenuté v Biblii aj v iných prípadoch: keď Mojžiš schádzal z hory Sinaj, jeho tvár intenzívne žiarila; Ježiš Kristus sa premenil pred učeníkmi a tvár Mu žiarila ako slnko a jeho rúcho zbelelo ako svetlo. Adam a Eva stratili toto svetlo Božej prítomnosti.

2. Začali sa Boha báť. Zmizol dôverný vzťah, stratila sa intimita. Nastúpil strach, ktorý ich odteraz bude sprevádzať celý život.

3. Ich vzájomný vzťah, založený na láske, dôvere, oddanosti sa pretransformoval na súťaž o nadvládu. Boh povedal Eve: "Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vládnuť nad tebou."

4. Adam a Eva museli opustiť prostredie raja. Toto miesto už viac nemohlo byť ich domovom. Vyhnanie nebolo trestom, bolo ochranou. Boh vedel, že keby Adam a Eva v tomto stave existencie zjedli ovocie zo stromu života, získali by síce večný život, ale takýto večný biologický život v oddelení od Boha by bol peklom a nie požehnaním.

Hriech

Na hodinách náboženstva sa učíme, že Adam a Eva zhrešili – zjedli zakázané ovocie. Ale hriech nie je skutok; skutok je dôsledok hriechu. Hriech je stav, v ktorom je bytosť oddelená od Zdroja života a tento stav sa dedí v tele, pretože pádom sa zmenila architektúra Adama. Nie je to morálna vina, preto mohol Ježiš Kristus povedať, že Božie kráľovstvo patrí deťom. Morálna vina nastupuje vtedy, keď sa človek rozhodne konať bez lásky.

Prečo Boh dal strom poznania dobra a zla do raja?

Tento strom tam mal svoju funkciu a bol potrebný. Nebola to skúška poslušnosti, ale pripravený vstup do stavu vedomia, ktoré je schopné integrovať dobro aj zlo bez deštrukcie bytosti, bez rozpadu identity. Adam a Eva mali dospieť do stavu, keď by ich konzumácia tohto ovocia nezničila, ale posunula vyššie. Dôkazom toho je samotný Ježiš Kristus.

Ježiš Kristus vravel, že je jedno s Otcom. Ale mal pritom vždy možnosť rozhodovať sa aj proti Nemu - inak by ho diabol na púšti neprovokoval, vedel by že nemôže postavenú hranicu prekročiť. Ježiš Kristus je bytosť, ktorá:

• má plnú slobodu

• pozná oddelenie ako možnosť

• ale nepotrebuje ho na potvrdenie identity

Preto môže byť "ako Boh" bez toho, aby sa od Boha oddelil. A preto aj je Ježiš Kristus posledný Adam - došiel do toho bodu, do ktorého mal dospieť prvý Adam. Posledný Adam predstavuje človeka so slobodou, ktorá je integrovaná do jednoty so Zdrojom. Pokušenie na púšti ukazuje, že jednota s Bohom neznamená absenciu voľby, ale takú zrelosť identity, pri ktorej oddelenie už nie je potrebné na potvrdenie vlastného bytia.