Reštart civilizácie
V našej náboženskej kultúre sa snažíme podať deťom obraz, ktorý nie je komplikovaný a môžu ho pochopiť: ľudia boli zlí a tak Pán Boh zoslal potopu. Jediný dobrý človek bol Noach, preto ho Pán Boh zachránil. Ale aká je realita?
Civilizácia pred potopou bola zrejme skazená – mohla byť viac skazená, ako dnešná? V Biblii čítame zaujímavý výrok: "Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť." Je ťažké predstaviť si, čo by donútilo rodiča ľutovať, že má deti. V USA pred pár desaťročiami chytili muža, ktorý zavraždil niekoľko žien. Jeho rodičia vyjadrili v médiách veľmi hlbokú ľútosť nad tým, že ich dieťa ublížilo toľkým nevinným ľuďom. A svoje ospravedlnenie zakončili vetou: Je to náš syn, čo môžeme robiť?
Keď sa Boh rozhodol, že treba vtedajšie ľudstvo zastaviť, muselo to byť veľmi – veľmi zlé. Biblia hovorí len o Noachovi ako o spravodlivom medzi svojimi vrstovníkmi.
Ale čo sa dialo po potope?
Archa pristála v pohorí Ararat. Noach a jeho rodina po počiatočnom šoku začali stavať civilizáciu nanovo – doslova. Nejakú dobu po ukončení potopy sa Noachovi potomkovia rozhodli, že postavia obrovskú stavbu nazývanú zikkurat, ktorá sa dostala do našej kultúry pod názvom Babylonská veža. Zikkuraty – stupňovité stavby, podobné pyramídam - boli v predstavách ľudí tej doby miestom, odkiaľ vládli bohovia – vládcovia predpotopného sveta. O rozhodnutí postaviť zikkurat po potope čítame v Biblii:
Všetci hovorili tým istým jazykom a tými istými slovami. Keď sa (ľudia) pohli na východ, našli v kraji Šinear (= Sumer) údolie a usadili sa tam. Povedali jeden druhému:
"Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich v ohni!"
Tehla im slúžila namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. Potom si povedali:
"Poďme, vystavme si mesto a vežu, ktorej vrchol prenikne nebesia! Urobme si meno, aby sme neboli roztratení po celej zemi!"
Noachovci boli priami pokrvní potomkovia Adama. Ich predkovia zakladali mestá, budovali rozvinutú civilizáciu – mohli predpokladať, že stavbou zikkuratu sa dostanú do neba? Dá sa predpokladať, že stavbou zikkuratu chceli obnoviť ten svetový systém, ktorý poznali z doby pred potopou. Ale aj keď bol Noach spravodlivý, hriech ako stav oddelenosti od Zdroja bol stále prítomný vo vnútri človeka. Keby Noachovci obnovili predpotopnú civilizáciu, znovu by doviedli svet do skazy. Preto Boh ZNOVA zasiahol. Biblia o tom hovorí: "Hospodin povedal: "Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia. Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli!" Boh vedel, že deti Noacha sú dosť mocní na to, aby znovu vybudovali svoju ríšu na tých istých princípoch, ktoré poznali zo starého sveta. Tentoraz ich nezastavil silou zvonka, ale zasiahol v mieste, ktoré bolo kľúčové – v komunikácii. Ak si do toho času vedeli nájsť spoločnú reč a spoločný cieľ, Boh im zmiatol komunikáciu – prestali rozumieť jeden druhému. A bez dohody nie je možná spolupráca. Napokon celá snaha o obnovenie predošlého svetového poriadku zlyhala na nedostatočnej komunikácii. Deti Noacha zrejme skúšali dokončiť svoje zámery, ale napokon stavbu opustili a urobili to, čomu sa chceli vyhnúť – rozišli sa do rôznych kútov sveta. A v malom sa znovu vynoril problém. Nebol ním svet. Problém bol človek v ňom.
Otec viery
Noachov rod sa po neúspešnom pokuse vrátiť do takého stavu spoločnosti, ako bolo pred potopou, rozpadol. Jeho traja synovia – Šem, Cham a Jafet – sa pravdepodobne rozhodli nájsť si svoj spôsob života a čo najďalej jeden od druhého. Podľa tradícií sa títo traja muži, ktorí sa narodili ešte pred potopou, prežili ju a chceli znovu vybudovať civilizáciu, rozptýlili do rôznych svetových strán:
Potomkovia Šema (Šemiti) išli na východ a juhovýchod. Oblasti, v ktorých našli svoj domov, sú
Mezopotámia, Sýria, Arábia a Izrael. Národy, ktoré sa tradične spájali so Šemom sú Hebreji/Izraeliti, Aramejci, Asýrčania, Arabi, Chaldejci a niektoré perzské kmene.
Potomkovia Chama išli smerom na juh. Ide o oblasti Afriky, časť Blízkeho východu, Kanaán. Národy spájané s Chamom sú Egypťania, Etiópčania, Lýbijci, Kanaánci, Filištínci a niektoré mezopotámske kmene.
Potomkovia Jafeta nabrali smer sever a západ. Ich oblasti pôsobenia sú Malá Ázia, Kaukaz, Európa a časť Strednej Ázie. Národy tradične spájané s Jafetom sú Gréci, Skýti, Médovia, Iónovia a neskôr Európania všeobecne. Jazyková stopa sa objavuje v jazykoch gréčtina, latinčina, slovanské jazyky, germánske jazyky, keltské jazyky.
Poradie Noachových synov obsahuje symboliku:
Šem – duchovná línia, nesúca tému Vzťah k Bohu
Cham – civilizačná línia, táto línia niesla charakter sily – budovanie miest, kultúr
Jafet – expanzívna línia sa vyznačuje pohybom – expanziou do sveta
Ako bolo povedané o Noachovi, že je spravodlivý človek, hodný záchrany, tak túto štafetu po ňom prebral Šem, ktorý sa stal v priamej línii prapredkom Ježiša Krista.
Deti Adama a Evy – Adamiti žili cca 1500 rokov ako elitná vrstva. Podľa Biblie sa dožívali stovky rokov, mohli získavať a odovzdávať si skúsenosti veľmi dlhú dobu. Po potope sa vek Noacha a jeho potomkov začal radikálne skracovať. A keď sa začali premiešavať s pôvodnými národmi, jedinečnosť Adamitov zanikla. Ich identita splynula s národom, ktorého sa stali súčasťou. Dochádza k ďalšiemu zlomu v bytostnom vedomí potomkov Adama. Pred potopou vedeli, kto sú. Aj keď stratili spojenie s Bohom, poznali svoj pôvod. Po potope sa toto poznanie pomaly vytrácalo. Ostávala len národná identita. Výnimku tvoril Šem.
Keď Adam a Eva padli, Boh ich neopustil. Napriek tomu, že sa stávali nekontrolovateľnými, stali sa hrozbou, ktorú bolo treba riešiť, neostali opustení. Ešte v raji Stvoriteľ vyriekol súd nad hadom: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." A toto slovo, vyrieknuté Architektom reality, sa pomaly blížilo k svojej realizácii.
Šem držal vlajku viery svojho otca Noacha. V jeho rodovej línii v poradí ôsmy sa narodil muž, ktorého Biblia nazvala otcom viery. Bol to Abram, syn Teracha, ktorému Boh zmenil meno na Abrahám a nazval ho svojím priateľom. Čím bol Abrahám tak výnimočný? Nebol vojvoda – aj keď podľa tradícií jeho otec Terach bol vojvodcom vo vojsku Nimroda, Chamovho vnuka.
Abrahám vynikal v tom, že veril Bohu. Boh mu zasľúbil, že ho urobí otcom veľkého množstva ľudí, ktorí budú nasledovať jeho vieru. Aj keď mal Abrahám v živote míľniky, ktoré by sme dnes mohli hodnotiť ako zlyhania, Boh videl iné. Videl jeho čisté srdce, videl jeho dôveru – aj keď občas padal, videl jeho ochotu poslúchnuť radu. Pre Abraháma Boh nebol niekto vzdialený, niekto, koho sa treba obávať. Bol to Otec, ktorý sa stará o svoje deti a neopúšťa ich. Preto cesta k zasľúbenému potomkovi ženy viedla cez Abraháma.