Stvorenie Adama
Biblia zaznamenáva stvorenie sveta vo veľmi skrátenom zápise:
1. deň – Boh stvoril svetlo,
2. deň – Boh rozdelil vody na dve časti, medzi nimi umiestnil oblohu, ktorú pomenoval nebo,
3. deň – vody pod oblohou Boh stiahol na jedno miesto a objavila sa pevnina, na tejto pevnine vyrašili rastliny a stromy,
4. deň – boli stvorené Slnko, Mesiac a všetky ďalšie hviezdy, ktoré vytvárajú hviezdne sústavy, galaxie,
5. deň – boli stvorené morské (vodné) zvieratá a vtáky,
6. deň – objavili sa suchozemské zvieratá a ľudia. Ľuďom bolo povedané: "Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!"
7. deň – stvorenie je dokončené, Stvoriteľ si oddýchol
- také jednoduché!
Ale pri tradičnom náboženskom chápaní stvorenia sa objaví problém:
1. čas - naša slnečná sústava a aj celý náš vesmír boli stvorené na 4. deň stvorenia. Náš pozemský deň má 24 hodín a tento interval je tvorený otáčaním sa Zeme okolo svojej osi a zdanlivým východom a západom Slnka. Kým neexistovalo Slnko (ktoré bolo stvorené až na 4. deň), nebolo možné ani počítanie dní podľa pozemských merítok. O akých dňoch stvorenia potom Biblia hovorí? Jedno je isté: nejde o pozemské dni, trvajúce cca 24 hodín. Z toho vyplýva, že pokiaľ stvorenie sveta trvalo šesť dní, v žiadnom prípade nejde o pozemské dni,
2. problém so siedmym dňom. V Biblii čítame: "Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. Takto sa udialo stvorenie neba a zeme. Keď Hospodin, Boh, utvoril zem i nebo, ešte nebol na zemi nijaký poľný ker a nerástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin, Boh, nezoslal na zem dážď a nebolo ani človeka, ktorý by obrábal zem. Len para vystupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme".
Ako je možné, že po dokončení stvorenia, keď už bolo všetko hotové, na zemi ešte nebola flóra ani fauna, ani človek – napriek tomu, že ten bol stvorený v šiesty deň?
A čo ešte viac zaráža, je správa o tom, čo sa dialo v siedmy deň stvorenia: "Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil Adama, človeka (הָ אָ דָ ם - v hebr. toho človeka; v hebrejčine adam znamená človek a ha-Adam je ten – konkrétny Človek), prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek – ten Adam živou bytosťou. Hospodin, Boh, vysadil záhradu v Edene na východe a postavil do nej človeka, ktorého stvárnil. Hospodin, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad lákavým a na jedenie chutným. Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla."
Boh pre túto bytosť - pre tohto človeka = Adama, ktorý bol stvorený v siedmy deň(!), vytvoril životný priestor v časti nebeskej oblasti, nazývanej Eden. Vyčlenil tu priestor pre záhradu, známu v našom jazyku ako raj. Toto miesto sa stalo Adamovým domovom.
Stvorenie ľudských bytostí a stvorenie jedného človeka Adama sú dve rozdielne udalosti. Tu je porovnanie týchto dvoch stvoriteľských činov:
Pokiaľ veríme týmto zápisom o stvorení, je zjavné, že Adam bol stvorený MIMO prebiehajúce procesy, opísané v prvých šiestich dňoch stvorenia.
Náboženstvo učí, že prví ľudia na Zemi boli Adam a Eva a podľa chronologických údajov prišli na Zem pred 6000 rokmi. Lenže geologické, archeologické a ďalšie výskumy nám odkrývajú informácie, z ktorých je jasné, že
planéta Zem je veľmi stará - približne 4,5 miliardy (4,5. 109) rokov,
život na nej existuje nepochybne dlhšie ako 6000 rokov,
ľudia na Zemi boli rozhodne skôr, ako pred 6000 rokmi.
Pokiaľ však ste veriacim človekom a Bibliu beriete vážne, dôjdete k rozporu:
buď prijmete to, že ľudia sú na Zemi len posledných 6000 rokov a privriete oči pred dôkazmi o tom, že na Zemi sú ľudia podstatne dlhšie
alebo prijmete evolučnú teóriu s tým, že existenciu Adama treba brať "obrazne"; Boh stvoril človeka, ale okolnosti jeho objavenia sa na Zemi sú obalené mýtami.
Lenže... Ak neveríme, že na Zemi žil ten konkrétny Adam, o ktorom píše Biblia, dostávame sa do rozporu s celou našou vieroukou, pretože:
ak biblický príbeh nehovorí o konkrétnom Adamovi, potom nemá zmysel hovoriť o jeho páde a hriechu, ktorému prepadol, ani o jeho vyhostení z raja na Zem;
ak Adam nebol konkrétny človek, nemohol – prirodzene - zhrešiť a teda hriech ako duchovný následok jeho zlého rozhodnutia neexistuje (môžeme hovoriť nanajvýš o "hriechoch" ako sú násilnosti, ubližovanie, egoizmus …. ale tieto sú vecou charakteru);
ak neexistuje hriech ako vnútorný stav človeka, Ježiš Kristus ho nemal čo riešiť;
ak Ježiš Kristus nebol Božím Synom, ktorý prišiel za tým účelom, aby nás očistil od hriechu, dedenom po Adamovi, viera v spasenie je postavená na klamstve a my môžeme žiť bez morálnych obmedzení, bez výčitiek svedomia a bez strachu zo smrti.
Ale ak sme výsledkom slepého vývoja, prečo máme problém s nejakým svedomím?
A ak sme všetci potomkami Adama a Evy, odkiaľ sa vzali na Zemi artefakty o dávnej prítomnosti ľudí na našej planéte?
Dá sa skĺbiť viera v Boha, viera v to, čo je v Biblii napísané s výsledkami vedeckých poznatkov? Odpoveď je: áno, dá sa to. A dá sa to len jedným spôsobom – ak pochopíme, že platí jedno aj druhé. Zem je stará miliardy rokov a ľudia na nej žijú od doby, odkedy tu bol život možný, ale Adam a Eva prišli na Zem len pred 6000 rokmi.