Následky pádu

Pád Adama a Evy bola konkrétna udalosť. Bola to tragédia tejto dvojice, ale následky pokračujú kontinuálne v čase a v generáciách. Tým sa pád, ako jednorázová dráma, pretransformoval do pádu ako procesu. Pád stav, v ktorom človek žije dodnes.

Oddelenie od Zdroja života nie je hra s myšlienkami. Je to skúsenosť každého človeka. Dá sa spoznať nie pomenovaním, ale pocitom:

• pocit, že si odkázaný sám na seba,

• pocit, že život stojí na tvojich rozhodnutiach, tvojich silách, tvojom výkone,

• pocit, že ak nebudeš dostatočne silný, zlyháš, sklameš.

Toto je proces pádu v jazyku emócií, v ktorom naše vnútro komunikuje s vedomím.

U Adama a Evy sa oddelenie prejavilo objavením sa pocitov, ktoré predtým nepoznali:

• hanba

• strach

• napätie.

Oddelenie sa od Zdroja malo za následok zmenu stavu vedomia človeka. Vzniká nové centrum riadenia: ego. Ego nie je nepriateľ. Je to funkcia nášho vedomia, ktorá po páde prebrala riadenie nad naším vedomím. Ego je náhrada za to, čo sa stratilo. A vláda ega sa prejaví na všetkých úrovniach:

vo vzťahoch:

• tam, kde bola jednota, prichádza porovnávanie

• namiesto dôvery nastúpi kontrola

• namiesto spolupráce súťaž

v živote:

• to, čo bolo prirodzené, sa stáva námahou

• veci neplynú, treba ich tlačiť

• telo starne, unavuje sa, napokon sa rozpadá

• čas, ktorý bol pôvodne neutrálny, začne pôsobiť ako tlak

vo vzťahu k Bohu:

• človek sa nezačne približovať, začne sa skrývať. Nie preto, že by sa Boh vzdialil, ale preto, že v človeku vzniklo niečo, čo nevie obstáť v priamom svetle:

  • strach

  • pocit viny, hanby

  • neochota priznať pravdu.

Toto sú následky pádu. Nie je to len príbeh o dvoch ľuďoch. Je to realita, ktorú dnes žijeme.

Ak niekto padne do močiara, nemôže sa sám vytiahnuť z neho. Stav pádu je náš močiar. Musí prísť niekto zvonka, aby nás vytiahol na svetlo.