Potopa: keď sa rozpad stane normou

Pád Adama sa niesol ďalej v generáciách. Jeho potomkovia sa rodili s vedomím, ktoré bolo a je riadené egom. Vláda ega je v tomto stave oddelenia nevyhnutná – má na starosti prežitie. Ale nie je to ideálny stav. Moc je pre ego padlého človeka silná motivácia. A Adamiti – potomkovia Adama a Evy – boli mocné bytosti.

Oddelenie, ku ktorému došlo v raji, sa prenášalo ďalej. Každá porucha, ktorá sa nestopne v začiatkoch, má tendenciu narastať. Toto sa dialo aj v ľudskej populácii. Človek sa naučil žiť a orientovať sa v realite bez spojenia. Naučil sa fungovať z vlastného centra. A časom sa táto porucha začala prejavovať aj navonok. Nie len v jednotlivcoch, ale v celej realite. Aké boli prejavy:

• vzťahy sa rozpadali

• hodnota života sa strácala

• násilie prestalo byť výnimkou, stalo sa normou.

Biblia to popisuje jednoducho: "Zem bola plná násilia." Nie je to morálne hodnotenie, je to opis stavu. Systém sa dostal do bodu, kde sa už nedal udržať.

Nie preto, že by Boh stratil kontrolu, ale preto, že človek stratil spojenie. A keď sa porucha dostane do celej štruktúry, neopravuje sa. Resetuje sa.

Vo vtedajšom svete reset prišiel v podobe potopy. Potopa nebol trest, ale dôsledok. Zastavenie procesu, ktorý by inak zničil všetko.

Noach

Aj uprostred rozpadu hodnôt vtedajšieho sveta sa našiel jeden človek, ktorý mal silu odolávať. Noach – spravodlivý muž. Nie dokonalý človek, ale človek, ktorý si zachoval niečo, čo sa inde stratilo: spojenie. Boh – Stvoriteľ s ním osobne hovoril, osobne ho viedol, aké kroky má vykonať, aby sa zachránil. Zo všetkých potomkov Adama a Evy bol podľa Biblie jediný, kto potopu prežil.

Potopa nie je len príbeh o vode. Je to príbeh o tom, čo sa stane, keď sa oddelenie stane normou.

A zároveň prvý náznak toho, že existuje cesta, ako tým prejsť. Ak sa spojenie stratí, existuje spôsob, ako ho znovu obnoviť.