Znovuzrodenie
Otvorené dvere
Ježiš Kristus otvoril dvere k návratu. Poslal Svätého Ducha ako pomocnú ruku pri návrate. Svätý Duch pomáha človeku prejsť cestu späť - a predsa sa po zemi nepohybujú samí svätci.
Prečo?
Pretože návrat nie je jednostranný.
Dvere môžu byť otvorené – ale ak nimi nikto neprejde, ostanú len otvorené. Pomocná ruka môže byť podaná – ale ak sa jej nikto nechytí, nič sa nezmení.
Vo vedomí človeka totiž sedí na tróne ego. A návrat k Bohu má jednu podmienku: to, čo doteraz rozhodovalo, musí ustúpiť.
Ego sa však svojej pozície vzdáva veľmi nerado.
Rozhovor s Nikodémom
Ježiš raz hovoril s mužom, ktorý patril medzi duchovnú elitu Izraela. Tento muž sa volal Nikodém.
Rozprávali sa o tom, ako človek môže vstúpiť do Božieho kráľovstva. A Ježiš mu povedal jednoduchú vetu:
"Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo."
Nebola to výčitka, ani požiadavka. Bolo to čisté konštatovanie: človek, ktorý sa nenarodí znovu, nemá vnútorný nástroj, ktorým by Božiu realitu dokázal vnímať.
Nie je to otázka vzdelania, ani otázka výkonu. Nie je to dokonca ani otázka duchovných techník.
Je to otázka zmeny v samotnom jadre človeka.
Otočka
Keď bol Ježiš ukrižovaný, spolu s ním zomierali dvaja zločinci. Jeden z nich sa v poslednej chvíli obrátil k nemu:
"Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva."
Nebola to dokonalá modlitba, ani to nebola naučená veta. Bol to - obrat.
Ten muž uvidel, že jeho život mal veľmi zlý smer a má poslednú možnosť zmeniť tento smer. Ježiš mu na jeho poslednú prosbu odpovedal:
"Dnes budeš so mnou v raji."
Ten človek nestihol nič napraviť, nestihol nič dokázať. Len sa otočil. Od seba – k nemu.
A práve tejto otočke hovoríme: pokánie.
Čo je pokánie
Slovo pokánie dnes v mnohých ľuďoch vyvoláva odpor. Spája sa s vinou, tlakom alebo pocitom, že človek musí niečo dokázať. Ale pokánie nie je výkon.
Pokánie je pohyb.
Je to moment, keď človek zrazu uvidí, že smer, ktorým ide, nie je smer, ktorým chce pokračovať.
Nie preto, že mu to niekto prikázal, ale preto, že to sám uvidel.
A v tej chvíli sa zastaví. Možno len na krátky okamih. A - otočí sa.
Táto zmena smeru je to, čo sa nazýva pokánie. Nie emócia. Nie rituál.
Rozhodnutie.
Keď sa človek narodí znova
Znovuzrodenie človek nedokáže vytvoriť vlastnou silou. Môže ho len prijať. Prorok Ezechiel to vyjadril takto:
"Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra."
Znovuzrodený človek je biologicky stále ten istý človek, ale jeho vedomie má iný zdroj života.
Už nečerpá len zo seba, ale čerpá zo Zdroja. Zo života, ktorý prichádza od Boha.
A práve tu sa začína skutočná zmena.
Život z Ducha
Žiť z Ducha znamená, že človek už nepovažuje sám seba za hlavný zdroj svojej sily. Namiesto "ja to zvládnem" sa objavuje dôvera:
"Nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane."
Takýto život sa prejavuje napríklad takto:
človek dokáže povedať "neviem"
dokáže priznať slabosť
nezrúti sa, keď zlyhá
jeho hodnota nie je závislá od výkonu
nepotrebuje manipulovať druhých
dokáže pomôcť aj odmietnuť bez pocitu viny
V jeho živote sa objavuje vnútorná sloboda.
Nadšenie alebo znovuzrodenie?
Veľmi často sa znovuzrodenie zamieňa s náboženským nadšením, najmä u ľudí, ktorí práve objavili vieru. Ale medzi týmito dvoma stavmi je zásadný rozdiel.
Náboženské nadšenie:
potrebuje podnety a zážitky
posilňuje ego ("ja som našiel pravdu")
vytvára hranice: my – oni
rýchlo vzplanie a rýchlo vyhorí
má potrebu presviedčať a opravovať druhých
Znovuzrodenie:
nezávisí od emócií ani zážitkov
nepotrebuje nič dokazovať
znesie otázky
rastie pomaly, ale stabilne
prináša vnútorný pokoj, slobodu a rešpekt k druhým.
Zhrnutie
Tri znaky znovuzrodenia:
1. Zmena centra vedomia - ego prestáva byť vládcom.
2. Iný spôsob rozhodovania - človek začína vnímať vnútorné vedenie.
3. Trvanie - nejde o zážitok ani obdobie nadšenia. Ide o nový základ života.
Znovuzrodenie je moment, keď sa Boh znovu stáva zdrojom identity človeka, nie len jeho adresátom.
Nejde o návrat k tomu, kým sme boli. Rodíme sa k tomu, čím máme byť.
A pravdivosť tejto zmeny sa ukáže až v čase.
