Adam a Eva
Pomenovávanie zvierat 1
Adam otvoril oči. Všade bolo ticho. Vzduch voňal po tráve a stromoch, ktoré ešte nikto nepomenoval.
Adam sa posadil a chvíľu len pozeral okolo seba.
"Pane?" povedal opatrne.
Ticho.
"Pane… čo mám robiť?"
A odpoveď prišla pokojne: "Pozri sa okolo seba."
Adam sa pozrel. Stromy. Tráva. Zvieratá.
"A teraz?" spýtal sa.
"Daj im mená."
Adam prikývol.
O pár hodín neskôr sedel na kameni a držal sa za hlavu.
"Pane…"
"Áno?"
"Už som pomenoval asi dvesto zvierat."
"To je dobré."
Adam si povzdychol: "Ale čo urobím, keď sa mi minú nápady?"
Adam, Eva a rebro
Jedného dňa Boh povedal: "Nie je dobré, aby bol človek sám."
Adam si práve spokojne ležal v tráve.
"Naozaj?"
"Áno."
Adam pokrčil plecami: "Mne sa to zdá celkom dobré."
Boh sa len usmial.
"Počkaj chvíľu."
Adam zrazu pocítil zvláštnu únavu a zaspal. Keď sa zobudil, vedľa neho stála žena. Adam na ňu chvíľu pozeral. Potom povedal: "Toto je… lepšie."
Chvíľu bolo ticho.
Adam sa zamyslel a potom sa spýtal: "Pane…"
"Áno?"
"A to rebro… vrátiš mi ho?"
Pomenovávanie zvierat 2
Adam stojí v záhrade, svetlo je mäkké, všetko je pokojné.
Prichádzajú k nemu zvieratá. Adam na ne pozerá s veľkou vážnosťou.
"Ty budeš… lev."
Lev spokojne odíde.
Príde ďalšie zviera.
Adam sa zamyslí.
"Ty budeš… žirafa."
A potom príde vták, ktorý robí veľmi zvláštny zvuk. Adam chvíľu počúva, nerozumie a povie: "Hm… s tebou to bude dlhší proces."
Pomenovávanie zvierat 3
Boh: "Adam, musíš zvieratám dať mená."
Adam sa pozrie na žirafu: "Žirafa."
Boh spokojne prikývne.
Adam sa potom dlho pozerá na hrocha. Obíde ho z jednej strany, z druhej, zamyslí sa: "Obézna žirafa s krátkym krkom?"
Boh si povzdychne: "Adam, skús niečo kratšie."
Adam sa zamyslí.
"Kratšie? Ob-ži-kr-k!"
"Adam!"
Adam chvíľu mlčí, potom pokrčí plecami: "Tak dobre. Hroch. Ale stále si myslím, že je to skrátená žirafa."
Jablko
Eva prinesie Adamovi jablko. Adam ho chvíľu otáča v ruke. "A kto ti povedal, že sa to má jesť?"
Eva pokojne: "Had. Vraj je chutné."
Adam sa zamyslí, pozrie na strom, potom na hada, ktorý sa spokojne hojdá na vetve.
A povie: "A kedy naposledy jedol had jablko?"
Jablko - znovu
Záhrada je tichá. Had sa vinie po konári, hlas hladký ako olej: "Naozaj vám Boh povedal…?"
Eva stojí pod stromom. Pozerá na ovocie. Jedno zoberie do ruky.
Otočí ho. Zamyslí sa.
Chrum.
Zastane. Pomaly sa pozrie na jablko. V jablku… malá diera. A z nej sa pomaly vysunie červ.
Ticho.
Červ sa pozrie na Evu. Eva sa pozrie na červa.
Červ: "…prepáč."
Eva veľmi pomaly otočí hlavu k hadovi.
"Toto si myslel tým 'dobré na jedenie'?"
Dodatok:
Červ sa zatiaľ snaží nenápadne zaliezť späť. Eva ho zastaví prstom: "Nie nie, ty tu zostaneš. Ty si teraz súčasť príbehu."
Had sa snaží zachrániť situáciu: "Pozri, nejde o ten detail… ide o poznanie."
Eva zdvihne obočie: "Poznanie čoho? Že aj dokonalé ovocie má červa?"
Adam príde bližšie.
"Čo sa deje?"
Eva mu podá jablko. Adam sa pozrie. Zamrzne.
"…to sa hýbe!"
Ticho.
Adam veľmi opatrne: "Možno… to nemáme jesť."
Eva sa zamyslí. Pozrie na strom. Pozrie na hada. Pozrie na červa.
"Vieš čo?" povie pomaly, "ak toto vedie k poznaniu… už som asi videla dosť."
Had ostane úplne ticho.
Červ si vydýchne: "Tak toto bolo tesné."
Poučenie:
Pokušenie často vyzerá dokonale, kým sa nepozrieš bližšie. A niekedy stačí malá trhlina, aby človek precitol.