Otázky a odpovede

Som veriaca žena. Uverila som v tínedžerskom veku a odvtedy je štúdium Biblie mojím koníčkom. Vyštudovala som jadrovú fyziku, dorobila štátnice z pedagogiky a niekoľko rokov som učila informatiku a fyziku. 

Posledné dve desaťročia sa venujem otázke, ktorá v súčasnosti - v dobe vzniku AI - má prioritu vo výskume: čo je vedomie? Na rozdiel od vedcov môj záujem o vedomie je založený ako na fyzikálnych objavoch, tak aj na osobnej viere v Ježiša Krista. Táto stránka vznikla z túžby priniesť na biblické správy trochu iný pohľad, ako náboženský.   

Nie v tradičnom zmysle. Texty sa snažia pozerať na biblický príbeh vedomia - príbeh o tom, čo sa stalo s človekom po páde a ako sa môže vrátiť k Zdroju života.

Slovo Boh má tiež svoj pôvod - v sanskrte. A tiež nikdy nemôže dostatočne vystihnúť to Vedomie, ktoré je večné, všadeprítomné, všemohúce a ktoré nás miluje. Preto pojmy, ktorými sa snažíme toto Vedomie zaviesť do jazykovej štruktúry, sa líšia podľa toho, o aký Jeho prejav v ľudskej spoločnosti ide: Zdroj života - keď hovoríme o tom, odkiaľ život pochádza; Stvoriteľ - v súvislosti so stvorením všetkého, čo existuje; Boh - keď ide o všeobecné vyjadrenie Večného Vedomia; Prítomnosť - keď chceme vyjadriť, že On je s človekom.

Pretože Biblia opisuje pád človeka ako udalosť, ktorá zasiahla samotné jadro jeho bytia. Jazyk vedomia je jeden zo spôsobov, ako tento proces opísať zrozumiteľne pre dnešného človeka.

Áno - jadro príbehu ostáva rovnaké: stvorenie človeka, pád, zasľúbenie záchrany, príchod Mesiáša, kríž, znovuzrodenie a návrat Krista.

To, čo je na tejto stránke iné, je jazyk. 

Mnohé tradičné výrazy sú dnes pre ľudí ťažko zrozumiteľné, preto sa na niektoré biblické témy pozeráme aj z pohľadu pojmov, ktoré používame dnes - napríklad vedomie, realita alebo zdroj života. Nejde o zmenu posolstva. Ide o pokus pochopiť starý príbeh v jazyku, ktorému rozumie dnešný človek.

Konanie dobra či zla je vždy rozhodnutím človeka. Nie je to Boh, kto ubližuje. Ubližuje človek, ktorý má vždy možnosť rozhodnúť sa, či ublíži, alebo nie. 

Zmyslom Biblie nie je podať historické správy o voľakedajšom svete, ani byť vieroučnou knihou. Biblia v prvom rade opisuje drámu bytostí, ktoré boli stvorené na obraz Stvoriteľa s ich presným určením. Biblia sleduje tragédiu Adamovho rodu od pádu až po vytvorenie možnosti návratu do prítomnosti Stvoriteľa.

Pád Adama a Evy mal priamy dopad na ich vedomie. Dostali sa pod vládu smrti a už viac nemali možnosť toto zmeniť. Na ich záchranu sa mohol podujať iba niekto, kto mohol smrť premôcť. A to je jedine Boh. Ak niekto spadne do močiara, nemôže sa sám vytiahnuť z bahna. Potrebuje pomoc

Slovo "spása" je tiež jedným z biblických pojmov, ktoré v dnešnom svete strácajú svoj obsah. Dnešným jazykom by sme povedali: záchrana; zabránenie smrti, zničeniu; pomoc v život ohrozujúcej kríze

Človek vo svojom vnútri vie, že existuje sila, ktorá ho presahuje. A má z nej strach. Všetky náboženstvá vznikli z potreby túto vyššiu moc uctievať, udobrovať, nakloniť si ju. Paradoxne - aj kresťanské náboženstvo má často toto pozadie. Človek chodí do kostola, aby "vyhovel" Bohu. Ale Boh od človeka nežiada prázdne náboženstvo, ale zmenu - znovu sa narodiť.

Znovuzrodenie nie je psychologická zmena. Je to obnova vedomia človeka do stavu, kedy je schopný spojiť sa s vedomím Zdroja a žiť z Neho. Je to transformácia na najhlbšej úrovni bytosti so zachovaním individuality človeka.

Človek bol stvorený k tomu, aby mal vzťah - medzi sebou a so Stvoriteľom. Strata vzťahu so Stvoriteľom ovplyvnila všetky oblasti človeka a bez návratu do tohto základného vzťahu nie je možné dosiahnuť plnosti existencie. Je to prázdne miesto v samotnom jadre bytosti a nemôže ho nič nahradiť. 

Život má svoj pôvod. Nie tak dávno - pred cca 6000 rokmi sa ľudské bytosti, stvorené na obraz Stvoriteľa, odtrhli od Neho. Malo to zničujúce následky, ktoré pokračujú dodnes. Tieto následky sa prejavujú v tom, že každé konanie človeka je poznačené devastáciou života. Zmeniť sa to dá jedine návratom k Zdroju života - k Bohu.

Ježiš Kristus, Boh v tele, je uzlovým bodom reality. On je rozhraním medzi stvoreným svetom a Stvoriteľom. On otvoril bránu, ktorou sa padlý človek môže vrátiť k Bohu. On je Vedomie, napojené na Večné Vedomie a je jeho manifestáciou v stvorenom svete. Neexistuje iná cesta k obnove vedomia človeka, jedine cez inkarnáciu Boha v osobe Ježiša Krista.

Odchodom z tohto sveta sa nevyrieši oddelenia človeka od Boha. Iba si toto oddelenie sa od Života prenášame do inej reality. Človek padol v tele, návrat je možný v tele. Pokiaľ si svoj stav porušeného vedomia neriešime v tomto svete, sprevádza nás to aj ďalej. 

Dá sa dokázať existencia vzdialených hviezd? Nedá. Nikdy sa k nim nedostaneme, aby sme ich videli na vlastné oči. Ale vieme, že existujú - vidíme ich svetlo a z toho svetla vieme získať veľa informácií. Ani Boha nemôžeme vidieť, ale je tu Jeho svetlo - osoba Ježiša Krista. Vierou v neho sa menia ľudské životy a to býva výrazne "merateľný" posun v živote človeka.