Príbehy

Vonku bol nádherný deň. Teplo, príjemne.

Martin sedel pri stole. Pred sebou mal papier. A na papieri stála odpoveď napísaná veľkými písmenami.

Eva stála na zastávke. Autobus mal meškanie. Pozrela na hodiny. Ešte päť minút.

Lialo. Lenka sa snažila schovať sa pred tou prietržou, ale autobusová zastávka nemala búdku. Lenka stála v daždi, premočená a triasla sa od chladu. Hlavu si prikrývala igelitovou taškou. Zbytočne.

Marta stála pri okne. V ruke hrnček s horúcim čajom. Pozerala sa cez okno von do záhrady.

Pani Jarka ležala pod prikrývkou a ťažko dýchala. Nemocničná izba bola plná pachov, ktoré nepripomínali vôňu jej domova. Pokúsila sa vybaviť si posledné chvíle pred pádom, ale spomienky boli rozmazané. Keď sa prebrala, už bola v nemocnici.

Ľubka bola vo svojej izbe a snažila sa dokončiť darček pre svoju maminku. Blížia sa jej narodeniny a Ľubka sa rozhodla, že jej urobí vlastný darček: vankúšik na zapichovanie ihiel. Jej mama veľa šila a tento darček sa jej bude určite páčiť. Vankúšik už bol takmer hotový, do narodenín to pekne stihne.

Sylvia a Tomáš sedeli pri stole bez slova. Toto bol ich raňajší rituál: prestretý jedálenský stôl s voňavou kávou v strede. Obaja mali radi tento raňajší tichý čas. Pri jedle a pokojnom rozhovore si naplánovali deň a potom rovnako naladení vykročili do nového dňa. Ale toto ráno bolo iné. Nad stolom sa vznášal neviditeľný mrak, ktorého ťažoba im...

Dedo Ondrej vstúpil do priestoru predajne. Pokladníčka sa na neho pozrela a privítala ho: "Dobrý deň." Ondrej po nej fľochol pohľadom a odvetil: "Dobrý!" S neprístupným výrazom v tvári zobral nákupný košík a vošiel medzi regále. Chodieval do predajne potravín vždy o tomto čase, lebo vedel, že vtedy tu nebýva veľa ľudí. Nemýlil sa, aj teraz bol v...

Gabika sedela v kresle, v ruke šálka s čajom a v rozostretom pohľade mala tieň. Okolo nej sa vŕšili krabice, vrecia – jej život naskladaný do úhľadných hromád. Nie je tak dávno, keď tu sedeli dvaja – ona a jej životná láska Maroš.