Príbehy

Ranné slnko ešte nevyšlo nad obzor, ale príroda sa zobúdzala. Všade sa ozýval vtáčí spev.

Gizka sa pozerala cez okno do záhrady. Slnko ešte nebolo vysoko. Vzduch bol svieži, priezračný.

Pani Jarka sedela na svojej terase s kávou v ruke. Sledovala, ako sa príroda prebúdza do nového dňa a - cítila samotu. Chýbal jej spoločník, jej verný psík Andy. Nedávno ho pochovala pod mohutný strom za domom.

Vonku bol nádherný deň. Teplo, príjemne.

Martin sedel pri stole. Pred sebou mal papier. A na papieri stála odpoveď napísaná veľkými písmenami.

Eva stála na zastávke. Autobus mal meškanie. Pozrela na hodiny. Ešte päť minút.

Lialo. Lenka sa snažila schovať sa pred tou prietržou, ale autobusová zastávka nemala búdku. Lenka stála v daždi, premočená a triasla sa od chladu. Hlavu si prikrývala igelitovou taškou. Zbytočne.

Marta stála pri okne. V ruke hrnček s horúcim čajom. Pozerala sa cez okno von do záhrady.

Pani Jarka ležala pod prikrývkou a ťažko dýchala. Nemocničná izba bola plná pachov, ktoré nepripomínali vôňu jej domova. Pokúsila sa vybaviť si posledné chvíle pred pádom, ale spomienky boli rozmazané. Keď sa prebrala, už bola v nemocnici.

Ľubka bola vo svojej izbe a snažila sa dokončiť darček pre svoju maminku. Blížia sa jej narodeniny a Ľubka sa rozhodla, že jej urobí vlastný darček: vankúšik na zapichovanie ihiel. Jej mama veľa šila a tento darček sa jej bude určite páčiť. Vankúšik už bol takmer hotový, do narodenín to pekne stihne.