Majka prišla vyčerpaná domov. "Konečne!" - povedala si potichu a zvalila sa do kresla. Život v jednom kole: deti – matka – práca – matka – domácnosť – matka. "Dokedy sa to dá zvládať?" - pomyslela si a hlboko vzdychla. Jej mama vo vysokom veku ostala pripútaná na lôžko. Pre ňu to znamenalo variť pre ňu, udržiavať ju v čistote...
Oľga tlačila svoj nákupný vozík v preplnenom obchodnom dome. Nemá v láske tieto veľké chrámy konzumu, ale raz za čas ich navštívi, aby si doplnila v domácnosti to, čo chýba. A masa kupujúcich jej na chvíľu pomôže zabudnúť na pocit straty, pocit, že prázdne izby v dome z nej robia väzňa samoty.
Peter sa vracal z práce neskoro. Bol nervózny a podráždený. Tentoraz nedokázal oddeliť od seba prácu a domov. Vošiel do bytu a pustil kľúče na poličku. Aj kľúče akoby prebrali jeho nervozitu a zlostne zacinkali na kovovom podnose.
Pani Jarka vzala nákupný vozík a vošla do potravín. Naučila sa nakupovať potraviny ráno, kým ešte deti spia a v obchode je málo ľudí. Nesklamala sa. Aj teraz sa pohybovala medzi regálmi takmer sama. Už mala skoro všetko v košíku a spomenula si, že deti chceli na raňajky sladké pečivo. Zamierila medzi police plné voňavých čerstvo upečených koláčov....
Ivan a Katka sedeli v aute. Konečne sa vracali domov po dlhom dni. Vonku už bolo šero, pokojný večer pomaly preberal vládu nad mestom. Už ani nebolo toľko áut na ceste a oni sa nemuseli ponáhľať. Rozprávali sa – aký bol deň, čo nového zažili. Vtom Katka kútikom oka zachytila niečo na okraji cesty. Ale kým sa stihla lepšie pozrieť,...
Milan sedel na lavičke v parku. Vedľa neho jeho verný spoločník zlatý retríver. Tmavé okuliare na očiach a biela palička v rukách prezrádzali život, uzavretý v tme. Ale aj keď nevidel slnečné lúče, cítil ich teplo na pokožke – a to nateraz stačilo.
Eva sa pomaly preberala zo spánku. Viečka sa jej sotva otvorili, keď pohľadom zablúdila na hodinky. Jej mozog sa v tom okamihu zapol na plné obrátky. "Zaspali sme!" - šepla nešťastne. Pozrela sa na Michala, ktorý vedľa nej ešte spokojne odfukoval. "Michal!" jemne ho pohladila po ramene. "Čo je?" - ozval sa rozospatý. "Zaspali sme!" - odpovedala už...
Alena kráčala po chodníku so zvesenou hlavou. V hlave si stále prehrávala to, čo sa udialo v práci. Šéfka oddelenia si hneď ráno zavolala do kancelárie ju a jej ďalších dvoch kolegov. Keď im s úsmevom ponúkla miesto na luxusnej sedačke, Alena zacítila nepokoj. Toto nebolo bežné správanie sa vedúcej oddelenia k zamestnancom. Šéfka im s úsmevom...
Stará pani pomaly prešla za panelák a ťažko dosadla na lavičku pri chodníku. Poobzerala sa a s tichým úsmevom vytiahla z tašky igelitové vrecko. Zašušťanie vrecka sa nieslo vzduchom a zachytili ho tí, pre ktorých to bol signál, že je tu NIEKTO. Holuby na konároch okolitých stromov sa pomaly, opatrne začali zlietať k nohám starej ženy. Tá na nich...
Tichý sprievod kráčal pod korunami vysokých stromov. Tmavé oblečenie, vážne a smutné tváre niesli váhu toho, prečo sú tu. V čele sprievodu šesť mužov nieslo na pleciach to, kvôli čomu títo ľudia dnes odložili svoje povinnosti, svoju radosť, svoju túžbu užívať si život. Bola to truhla. Truhla s telom mladej ženy, ktorá bojovala do posledného dychu,...