Eva sa pomaly preberala zo spánku. Viečka sa jej sotva otvorili, keď pohľadom zablúdila na hodinky. Jej mozog sa v tom okamihu zapol na plné obrátky. "Zaspali sme!" - šepla nešťastne. Pozrela sa na Michala, ktorý vedľa nej ešte spokojne odfukoval. "Michal!" jemne ho pohladila po ramene. "Čo je?" - ozval sa rozospatý. "Zaspali sme!" - odpovedala už...
Alena kráčala po chodníku so zvesenou hlavou. V hlave si stále prehrávala to, čo sa udialo v práci. Šéfka oddelenia si hneď ráno zavolala do kancelárie ju a jej ďalších dvoch kolegov. Keď im s úsmevom ponúkla miesto na luxusnej sedačke, Alena zacítila nepokoj. Toto nebolo bežné správanie sa vedúcej oddelenia k zamestnancom. Šéfka im s úsmevom...
Stará pani pomaly prešla za panelák a ťažko dosadla na lavičku pri chodníku. Poobzerala sa a s tichým úsmevom vytiahla z tašky igelitové vrecko. Zašušťanie vrecka sa nieslo vzduchom a zachytili ho tí, pre ktorých to bol signál, že je tu NIEKTO. Holuby na konároch okolitých stromov sa pomaly, opatrne začali zlietať k nohám starej ženy. Tá na nich...
Tichý sprievod kráčal pod korunami vysokých stromov. Tmavé oblečenie, vážne a smutné tváre niesli váhu toho, prečo sú tu. V čele sprievodu šesť mužov nieslo na pleciach to, kvôli čomu títo ľudia dnes odložili svoje povinnosti, svoju radosť, svoju túžbu užívať si život. Bola to truhla. Truhla s telom mladej ženy, ktorá bojovala do posledného dychu,...
Vstala som skoro ráno, aby som stihla všetko nachystať: raňajky pre nás troch, veci do roboty, skontrolovať dcérkinu aktovku – čo dneska v nej chýba a skontrolovať oblečenie Tomáša – môjho muža. Občas mu unikne fľak od oleja, alebo kúsok obeda na košeli.