Bezcenný

Ivan a Katka sedeli v aute. Konečne sa vracali domov po dlhom dni. Vonku už bolo šero, pokojný večer pomaly preberal vládu nad mestom. Už ani nebolo toľko áut na ceste a oni sa nemuseli ponáhľať. Rozprávali sa – aký bol deň, čo nového zažili. Vtom Katka kútikom oka zachytila niečo na okraji cesty. Ale kým sa stihla lepšie pozrieť, už to bolo mimo nich. "Ivan, zastav!" - chytila manžela za rameno. Ivan sa strhol: - "Čo sa stalo? Prečo?" Katka sa snažila vybaviť si v mysli obraz, ktorý sotva zachytila. "Niečo ležalo vedľa cesty," - odpovedala.

Ivan bol nespokojný. "Tu sa nemôžem otočiť!" - vysvetľoval jej. Ale Katke to nedalo: "Prosím!" - zažobronila. Ivan sa na ňu pozrel a odmlčal sa. V jej pohľade bola prosba, obava a očakávanie – nemohol ju odmietnuť. Poobzeral sa okolo a rýchlo obrátil auto do opačného smeru. Išli pomalšie, aby neminuli v hustnúcom šere to, čo hľadali. Vtom aj Ivan zbadal, že niečo leží na okraji cesty. Odstavil auto a obaja sa išli pozrieť, čo to tam je. Keď už vedeli rozoznať detaily, Katka zhlboka vzdychla. "Och!" - zakryla si ústa v záplave emócií. Na zemi ležal krásny nemecký ovčiak. Pod ním sa rozlievala veľká tmavá škvrna krvi. Ale oči mal otvorené a ešte dýchal. Katka a Ivan sa k nemu zohli a opatrne ho prezreli. Krv mu vytekala z poraneného hrudníka a zlomená noha bezvládne ležala na asfalte. V jeho očiach sa zračila bolesť a obavy. Katka ho jemne pohladila po hlave. Vrátila sa k autu a doniesla fľašu s vodou. Naliala vodu do dlane a ponúkla psovi. Psík pil dlho a keď už stačilo, nežne oblízal Katke ruku. Ivan ho veľmi opatrne zobral na ruky a odniesol do auta. Položili ho na zadné sedadlo a okamžite nabrali smer k veterinárovi.

Keď už bol krásny pes v bezpečí, ošetrený, Ivan sa pozrel milo na Katku. "Zachránila si jeden život," - povedal ticho. "Spolu," - odpovedala mu s úsmevom.