Chmára na duši

Marta stála pri okne. V ruke hrnček s horúcim čajom. Pozerala sa cez okno von do záhrady.

Bolo skoré ráno. Vtáky spievali, ale k nej ten zvuk nedošiel. Okolo nej sa rozprestierala ťažká chmára. Neviditeľná, ale predsa ju cítila.

Ešte včera sedela v tej istej miestnosti, tí istí ľudia okolo nej.

Povedali jej, že je nepotrebná. Že je stará. A že majú miesto nej náhradu.

A Marta - len stála. Tak, ako teraz. Nehľadala argumenty. Nevracala sa k rokom, ktoré tam nechala.

Čaj jej pomaly chladol v ruke.

Zozadu k nej pristúpil Peter. Bez slov ju objal.

"Už sa netráp," zašepkal jej do ucha. "Sme na to dvaja!"

Marta sa k nemu privinula. A chmára sa začala pomaly rozplývať. Nie úplne, ale dosť na to, aby sa nadýchla.

Nie je sama.