Darček

Ľubka bola vo svojej izbe a snažila sa dokončiť darček pre svoju maminku. Blížia sa jej narodeniny a Ľubka sa rozhodla, že jej urobí vlastný darček: vankúšik na zapichovanie ihiel. Jej mama veľa šila a tento darček sa jej bude určite páčiť. Vankúšik už bol takmer hotový, do narodenín to pekne stihne.

Z kuchyne sa ozval mamin hlas: "Večera!" Ľubka sa snažila rýchlo dokončiť šev, ale zamotala sa jej cvernička. "Ľubka, nepočuješ?" - ozval sa znovu mamin – teraz už ostrejší hlas. "Už idem," - rýchlo jej odpovedala. Ale s tou cvernou si nevedela rady. Až začula mamine kroky smerujúce k jej izbe. Dvere sa prudko otvorili. Ľubka rýchlo schovala vankúšik pod svoj paplón a pozrela sa na mamu. Videla v jej očiach hnev. "Koľkokrát ťa mám volať?" - zvýšila na dcéru hlas. "Čo tu schovávaš?" Nadvihla paplón a vytiahla spod neho vankúšik. Ani sa nepozrela, čo drží v rukách. "Kvôli tomuto neposlúchaš?!" - a hodila vankúšik na podlahu.

Ľubke sa zaliali oči slzami. So sklonenou hlavou ticho povedala: "To bol darček pre teba." Mama skamenela. Videla slzy svojej dcérky a videla darček, s ktorým si dala takú námahu – na zemi. Hnev ju v okamihu opustil. Jemne zodvihla vankúšik zo zeme a prezerala si ho. Potom si kľakla a roztvorila náruč. Ľubka k nej ticho pristúpila a dovolila, aby ju objala. "Prepáč, môj anjelik," - povedala mama ticho. "Je to krásne. Je to najkrajší darček, aký som mohla dostať."

Ľubke sa zaslzené očká rozžiarili a ovinula svoje malé paže okolo maminho krku. "Mami," - zašepkala a v tom slove bolo všetko.