Pochopenie

Majka prišla vyčerpaná domov. "Konečne!" - povedala si potichu a zvalila sa do kresla. Život v jednom kole: deti – matka – práca – matka – domácnosť – matka. "Dokedy sa to dá zvládať?" - pomyslela si a hlboko vzdychla. Jej mama vo vysokom veku ostala pripútaná na lôžko. Pre ňu to znamenalo variť pre ňu, udržiavať ju v čistote a robiť jej spoločníčku. Ešte aj toto by sa dalo zvládnuť, keby jej mama dokázala byť chápavá a ohľaduplná. Ale od toho mala veľmi ďaleko. Trikrát denne si Majka vypočula, aká je nevďačná dcéra, prečo sa jej nevenuje viac a - prečo tak nechutne varí?

"Mami! Mami! Konečne si tu!" - vrhli sa jej deti okolo krku. Toto bola jej svetlá časť dňa. Jej deti – jej slniečká. Prišiel k nej aj manžel a pobozkal ju. "Došla ti pošta," - podal jej list. Pozrela na adresu odosielateľa a ruka sa jej roztriasla. Domov pre seniorov. Jej posledná nádej. Otvorila list a v tej chvíli mala pocit, že z nej spadol balvan. Pre jej matku sa uvoľnilo miesto v domove!

Nasledujúce dni boli pokojné – po dlhom čase. Chodila za matkou do domova často, ale už len na návštevy. Teraz už bola len pozorovateľom toho, ako si jej mama vybíja svoju bezmocnosť na sestrách v domove.

Bolo tiché, pokojné ráno, keď jej zazvonil telefón. Volali z domova. "Je nám ľúto, ale vaša matka ….". Keď zložila telefón, bez uvažovania pozbierala doklady, ktoré po nej chceli a pobrala sa do domova. Vybavili všetky potrebné formality a Majka sa už otáčala na odchod, keď ju vrchná sestra zastavila. "Môžete na minútku?" Majka prikývla a vošla za ňou do kancelárie. Vrchná sestra sa na ňu zahľadela – v očiach mala úctu. "Keď ste sem svoju mamu doniesli, - začala, - myslela som si, že ste ďalšia dcéra, ktorej vadí starať sa o mamu. Ale potom sme sa o ňu museli starať my tu a …." Sestra pristúpila k nej, podala jej ruku a dokončila: "Je mi cťou, že som vás mohla poznať."