Priority

Eva sa pomaly preberala zo spánku. Viečka sa jej sotva otvorili, keď pohľadom zablúdila na hodinky. Jej mozog sa v tom okamihu zapol na plné obrátky. "Zaspali sme!" - šepla nešťastne. Pozrela sa na Michala, ktorý vedľa nej ešte spokojne odfukoval. "Michal!" jemne ho pohladila po ramene. "Čo je?" - ozval sa rozospatý. "Zaspali sme!" - odpovedala už nahlas.

Michal sa v tom okamihu posadil a pozrel na budík. Vyschlo mu v hrdle. "Mám dnes dôležité pracovné stretnutie, za …. za pol hodiny!" Vyskočil z postele a začal si zháňať oblečenie. Eva mu pomáhala, ale tak, aby ho pri tom nebrzdila. Michal nešťastne sledoval, ako sa míňajú minúta za minútou. Kým sa obliekol, jeho žena mu uvarila kávu. Ešte nahádzal do tašky dôležité dokumenty, zobral z Eviných rúk šálku s kávou a utekal do garáže. Eva už len začula zvuk štartéra.

Sadla si v kuchyni na stoličku. Už vystresovaná, a pritom deň len začínal. Keď sa trochu ukľudnila, vstala a postavila na sporák vodu na čaj. Vtom ju zarazil zvuk, ktorý tam nemal byť. Pred domom zastalo auto. Eva vykukla cez okno a videla Michala, ako vystupuje z auta. "Asi si niečo zabudol," - napadlo ju.

Michal pokojne otvoril dvere a vstúpil. Eva sa na neho pozrela s otázkou v očiach. On sa na ňu pozrel s jemným úsmevom a povedal: "Zabudol som na to najdôležitejšie." Prišiel k nej, nežne ju objal a sklonil sa k jej perám. "A čo meeting?" - šeptom sa spýtala. "Ten počká," - odpovedal.

Ticho zahalilo miestnosť, len z kuchyne bolo počuť piskot hrnca na sporáku, ale nikto tomu nevenoval pozornosť.