Rana v srdci

Gabika sedela v kresle, v ruke šálka s čajom a v rozostretom pohľade mala tieň. Okolo nej sa vŕšili krabice, vrecia – jej život naskladaný do úhľadných hromád. Nie je tak dávno, keď tu sedeli dvaja – ona a jej životná láska Maroš.

Prebrala sa zo spomienok a pozrela na hodiny. Sťahováci by tu mali byť čochvíľa. Prezrela si zabalené veci – len tak, aby sa už nemusela vracať v myšlienkach do neďalekej minulosti. Ešte pred niekoľkými týždňami žila životom, ktorý jej závideli všetky kamarátky. Maroš sa jej venoval, nosil jej darčeky, kvetiny.... A ona žila v presvedčení, že je milovaná, žiadaná. A prišiel ten večer, kedy sa rozprávka skončila. Kedy zistila, že jej láska už nemá ku komu smerovať, lebo jej adresát si zmenil bydlisko. Nie ďaleko, len o pár ulíc vedľa.

Keď ostala v prázdnom byte sama, otázka "Prečo?" sa jej vracala ako ozvena. Nepoznala odpoveď. Miesto milovaného človeka ostala v srdci len rana, ktorá sa každou ďalšou otázkou "Prečo?" otvárala nanovo.

Prešla sa medzi pobalenými vecami, prezrela byt, či niečo nezabudla zabaliť. Vtom zbadala medzi radiátorom a stenou kus papiera. Opatrne ho vytiahla a do očí sa jej nahrnuli znovu slzy. Boli tam oni dvaja – ona a Maroš na svadobnej ceste. Šťastní, usmiati, bez náznaku mračien, ktoré prišli neskôr. Zaplavili ju vlny spomienok a pod ich náporom klesla na podlahu. Pozerala sa dlho na fotografiu až pocítila, že v nej prestalo niečo bojovať. Bolesť pomaly mizla a napĺňal ju tichý pokoj. Zaznel zvonček, prišli sťahováci. Gabika sa poslednýkrát pozrela na fotografiu a jemne ju vložila do kabelky. "Stálo to zato," - pomyslela si a išla otvoriť dvere.