Slnečné ráno

Ranné slnko ešte nevyšlo nad obzor, ale príroda sa zobúdzala. Všade sa ozýval vtáčí spev.

Veronika ešte ležala v posteli. Len pred chvíľou sa prebrala zo spánku a užívala sa tých pár minút pokoja, ktoré jej ešte ostávali do ranných povinností: zobudiť deti, pripraviť raňajky, skontrolovať školské tašky, vyprevadiť Emila do práce… a až potom sa môže pripraviť aj ona.

Ale - ešte pár minút.

Spev vtákov ju ukolísal viac, než čakala. Ani si nevšimla, kedy znovu zaspala.

Keď druhýkrát v to ráno otvorila oči, premohla ju panika. Dom bol tichý. A v tej chvíli si s hrôzou uvedomila, že všetci zaspali.

Rýchlo sa otočila na druhú stranu postele. Miesto vedľa nej bolo prázdne.

Vyskočila a rozbehla sa do detských izieb. Na prahu však zarazene zastala. Postele boli prázdne. Deti nikde.

Veronika mala pocit, že sa zobudila do nesprávneho rána. Dom stíchol. Jej rodina zmizla.

Zmätene sa otočila smerom ku kuchyni. A keď otvorila dvere, v hrudi sa jej zrazu rozlialo teplo.

Na stole boli pripravené raňajky. Ešte sa z nich parilo. Vedľa taniera ležal papierik s detským písmom:

"Dobrú chuť, maminka."